vôbec sa nehral. Stál v jednom kuse pri mne a iba zazeral. Keď k nemu niekto z jeho kamarátov pribehol s pokrikom: „Nazdar, Ferko!“, zaútočil naňho päsťami. V noci prestal spávať. Stále sa mrvil, ochkal zo sna. A všeličo nám aj povedal.
Napríklad, po dlhom tichu pri večeri, smrteľne vážne oznámil: „Mama, teta Terka nie je dobrá.“ Skoro sa mi kolená podlomili. Tá vyhorená učiteľka, hovorila som si, ako môže robiť s malými detičkami? – a úzkosť vo mne rástla.
A tá druhá, tá mladá? Čerstvo prijatá a vyjavená, čo vyzerá ako stratená v lese?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.