Chcete ľudí s mentálnym postihom dostať na pracovný trh. No to asi nie je celkom jednoduché. Funguje to vôbec?
Ak sa ľuďom so stredným a ťažším stupňom postihnutia vôbec podarí zamestnať, takmer vždy je to v chránených dielňach. Aj keď sme za ne veľmi vďační, nemusí to byť práve plnohodnotné zamestnanie. Ich výrobky nie sú vždy konkurencieschopné, zákazníci si ich často kupujú najmä s vedomím, že podporia dobrú vec. V zahraničí je pritom už bežné, že sociálne podnikanie sa snaží konkurovať klasickým podnikom. Aj nám odporučili – choďte do služieb! To je priestor, kde dokážu byť ľudia s mentálnym postihnutím dlhodobo uplatniteľní a dokonca aj konkurencieschopní. Ide najmä o služby v ubytovacích zariadeniach, práčovniach, gastronómii, starostlivosti o zeleň a zvieratá – teda o jednoduchú, manuálnu prácu, ktorá sa pravidelne opakuje.
Dokážu hendikepovaní naozaj konkurovať zamestnancovi bez postihnutia?
Zamestnávatelia by mali pri takýchto ľuďoch vziať do úvahy viacero faktorov, nielen priamu konkurencieschopnosť človeka s mentálnym postihnutím. Všetky spomínané zamestnania sú na úrovni minimálnej mzdy, preto je v nich aj vysoká fluktuácia. Človek bez zdravotného postihnutia nemá veľkú ambíciu v takejto pozícii zotrvať. Naopak, pre človeka s mentálnym postihnutím znamenajú takéto zamestnania kľúčový bod v živote. O ľuďoch s mentálnym postihnutím je známe, že sú veľmi lojálni zamestnanci.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.