z jedenástich domácich a zahraničných inscenácií, ktoré boli súčasťou hlavného programu festivalu, malo otvorene politický presah minimálne päť. Najsilnejšie však napokon zarezonovali iné divadelné opusy, konkrétne dva, v ktorých centre stál obyčajný človek, obeť medziľudských vzťahov a spoločenského systému. Obe inscenácie pritom využili nielen princíp členenia na kapitoly, ale aj vopred nahratý zvukový záznam, a navyše mali spoločné ešte aj to, že ich režisérkami boli ženy tridsiatničky. Nemecká inscenácia Prečo pána R. postihol Amok? režisérky Susanne Kennedy a Solo Lamentoso slovenskej performerky Slávy Daubnerovej poskytli festivalovému podnázvu Óda na radosť? želané zadosťučinenie. Ani jednej z autoriek totiž pri tvorbe nechýbala radosť z divadla ako hry plnej originálnych nápadov, ako i humorného servírovania vážnych vecí.
pochovaný zaživa – v silikóne
Na javisku Veľkej sály Divadla Andreja Bagara v Nitre sa nachádza drevom obložená miestnosť pripomínajúca saunu. Ľudia v nej sa nepodobajú na ľudí, pretože na tvárach majú silikónové masky, ktoré z nich robia voskové figuríny alebo bábky. Keď sa rozprávajú, iba otvárajú ústa. Repliky totiž znejú z plejbeku.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.