KNIHA
Irena Brežná: Vlčice zo Sernovodska. Absynt 2016.
Kde zaznie veľa silných slov, tam stráca zmysel pridávať k nim ďalšie. Reportáže Ireny Brežnej z Čečenska, kam sa vybrala v marci 1996, hovoria samy za seba. Spisovateľka a novinárka, ktorá v roku 1968 emigrovala do Švajčiarska, mala 46 rokov, keď si obliekla koženú bundu, sukňu, cez hlavu si prehodila šatku a spravila zo seba Čečenku. Vedela, že v tej krajine ju čaká peklo, no až keď ho videla naozaj, pochopila, že je hlbšie, než jej predstavy. Pôvodné obavy, či nájde ten správny literárny štýl na opis udalostí, sa rýchlo pominuli. Nemalo viac zmysel zaoberať sa nimi. Videla mŕtvoly, zrúcaný, zdemolovaný svet, rozgniavené duše, zdevastované detstvá. „Má zmysel referovať o tom, že mŕtvy, ktorého vojaci výnimočne nespálili ani nezakopali, má namiesto tváre len kúsok čela?“ pýta sa sama seba Brežná. Uvedomuje si, že nie je len nezainteresovaným objektívom, ktorý bezcitne prijíma informácie a posúva ich ďalej. Mení ju to, zasahuje, ostro to ňou preniká. Keď neskôr ukáže svojmu synovi detské kresby malých Čečenov, ten jej s údivom povie: „Ako presne maľujú lietadlá a vrtuľníky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.