Zabití kňazi, horiace kostoly, kresťania utekajúci do hôr... Útoky na kresťanskú menšinu v Indii sú čoraz brutálnejšie a neunikli im ani nasledovníčky Matky Terezy.
Najväčšia demokracia na svete. Najznámejšie označenie krajiny s vyše miliardovou populáciou, ktorú vo svete preslávili dve mená: hinduista Mahátma Gándhí a albánska katolíčka Matka Tereza z Kalkaty.
.menej liberalizmu a neutrality
Bývalá britská kolónia, ktorá získala samostatnosť až v roku 1947, zdedila od svojich kolonizátorov základné demokratické inštitúcie: súdy, zákonodarstvo, slobodnú tlač. Pod vedením Indického národného kongresu, strany, ktorá zohrala dôležitú úlohu v boji za nezávislosť, obyvatelia začali zveľaďovať získané demokratické princípy.
„V priebehu posledných desaťročí sa začala India pomaly líšiť od obrazu, ktorý majú vo svojich srdciach jej obdivovatelia. Nestala sa menej demokratickou: v dôležitých záležitostiach je dokonca demokratickejšia. Dnes je však menej tolerantná, menej nábožensky neutrálna, menej liberálna a menej si ctí zákony,“ napísal v roku 2003 americký politológ indického pôvodu Fareed Zakaria vo svojej knihe Budúcnosť slobody.
.násilie s asistenciou štátu
Kvalitu indickej demokracie nedávno kritizoval v článku publikovanom v talianskom denníku Avvenire aj profesor medzinárodných vzťahov na Katolíckej univerzite v Miláne Vittorio E. Parsi. Napriek tomu, že prvý predseda vlády slobodnej Indie Džaváharlál Néhrú a neskôr populárna premiérka Indíra Gándhí budovali laický štát, na politickej scéne sa časom začali objavovať hinduistické fundamentalistické strany, medzi ktorými dominovala Bharatiya Janata Party (BJP).
„BJP sa dostávala k moci kritikou nehrúovského oddelenia náboženstva a štátu, podporou militantného hinduistického nacionalizmu a svojou protiislamskou a protikresťanskou rétorikou,“ píše Zakaria. Kedykoľvek sa BJP dostala do politických ťažkostí, vyvolala náboženský konflikt, ktorý zvýšil jej popularitu medzi hinduistami. V roku 2002 úrady ovládané BJP zmasakrovali v Guajarate tisícky nevinných moslimov a desaťtisíce vyhnali z ich dedín a miest. Podľa Zakariu to bol prvý pogrom v Indii, ku ktorému došlo za asistencie štátu. Nacionalistické strany budujú umelý strach nielen z moslimov, ktorých žije v Indii viac ako v niektorých moslimských krajinách, ale aj voči zhruba dvojpercentnej kresťanskej menšine.
Najnovšie útoky nie sú ojedinelé. V januári 1999 bol v indickom štáte Orissa davom zaživa upálený austrálsky misionár Graham Staines a jeho dve deti. V júni 2006 v pralese v štáte Andhra Pradesh objavili telo šesťdesiatsedemročného kazateľa Prema Kumara. Hlavu mal dobitú od úderov kameňmi. Počas Vianoc v roku 2007 v spomínanom štáte Orissa zabili troch kresťanov, vypálili 11 kostolov (mnoho indických kostolov nie je postavených z kameňa, ale zo slamy a bahna) a 700 kresťanov muselo utiecť zo svojich domovov. „V priebehu rokov 1998 a 1999 bolo v Indii z náboženských dôvodov zabitých štyrikrát viac kresťanov ako v priebehu predchádzajúcich tridsiatich piatich rokov. O roku 1999 nemáme k dispozícii presné čísla, ale stále ide o prekvapivo vysoký počet. Okrem vrážd dochádzalo k vlnám incidentov, pri ktorých boli pálené Biblie, rabované kostoly a znásilňované rehoľnice. Vláda v týchto prípadoch dokonca zabraňovala alebo odkladala vyšetrovanie zločinov,“ konštatuje Zakaria.
.rozštvrtené telá
Dnešné útoky sa odohrávajú v piatich indických štátoch: Karnataka, Madja Pradesh, Kerala, Tamil Nadu a Orissa. Najhoršie to vyzerá v orisskej oblasti Kandhamal: stovka mŕtvych kresťanov, zničených 41 katolíckych a protestantských kostolov a 457 rehoľných domov, niekoľko tisícok poškodených domov, v ktorých bývali kresťania. V krajine je momentálne 50 000 kresťanských utečencov. Len asi 14 000 sa nachádza v utečeneckých táboroch, ostatní sa skrývajú bez stanov a jedla v okolitých lesoch a odmietajú sa vrátiť zo strachu pred novými útokmi.
Zámienkou pre tieto útoky bola vražda osemdesiatpäťročného Swami Laxmanananda Saraswatiho, vodcu fundamentalistickej hinduistickej strany Vishwa Hindu Parishad (VHP), blízkej BJP. Hinduistickí nacionalisti vraždu hodili na kresťanov, aj keď indická polícia hneď po spáchaní skutku obvinila maoistických rebelov. Počas pohrebu lídri VHP vyzvali svojich sympatizantov na útoky na kresťanov. Podľa Bernarda Cervellera, riaditeľa spravodajskej agentúry Asia News, sa polícia zachovala podobne ako pri predchádzajúcich násilnostiach: tvárila sa, že nič nevidí. „Situácia v oblasti Kandhamal je napätá, ale pod kontrolou,“ citoval taliansky denník Corriere della sera šéfa miestnej polície Satyabrata Sahu. Poriadok sa však polícii podarilo udržať len v Bhubaneshware, hlavnom meste štátu Orissta. V ostatných častiach prebiehali kruté násilnosti.
Dvadsaťročná laická misionárka Rajnie Majihie zomrela, keď pomáhala devätnástim deťom vo veku od päť do štrnásť rokov uniknúť zo sirotinca, ktorý v meste Khuntapali zapálili hinduistickí extrémisti. V dedine Rupa zhorel misionár Rasananda Pradhan. Ďalších dvoch misionárov, verbistu Simona Laksa a jezuitu Xaviera Tirkeya uniesli, vyzliekli a zbili, ale obom sa napokon podarilo utiecť. Telá ďalších dvoch kresťanov našli dokonca rozštvrtené. Muži sa pravdepodobne snažili dostať do utečeneckého tábora.
Hnev miestnych radikálov sa obrátil aj voči nasledovníčkam Matky Terezy, ktoré sa v Indii starajú o opustené deti, ľudí zomierajúcich na ulici či nevyliečiteľne chorých. Jedna z nemocníc, ktorá bola zničená pri násilnostiach koncom minulého roka a opravená v marci, bola opäť zdevastovaná. „Je bolestivé, že ľudia, ktorým slúžime a pomáhame, robia tieto veci... Ale musíme na to zabudnúť a ísť vpred s očami upretými na naše poslanie,“ povedala agentúre Asia News Nirmala Joshi, predstavená indických sestier.
.hrozba obracania na kresťanstvo?
Na adresu kresťanov prevádzkujúcich charitatívne zariadenia padajú tvrdé obvinenia, že sociálnymi službami uplácajú hinduistov, aby konvertovali na kresťanstvo. Podobne sú obviňovaní kresťania aj v moslimských krajinách. Vyšetrovania iniciované indickými kresťanmi však nikdy nepotvrdili falošné obvinenia.
Na ukončenie násilností páchaných na kresťanoch vyzval nielen pápež Benedikt XVI., ale aj Európsky parlament, ktorý v rezolúcii žiada ochranu a odškodnenie obetí násilností a postavenie vinníkov pred súd. Situáciou sa Európska únia nedávno zaoberala aj na summite EÚ – India vo francúzskom Marseille. Dni modlitieb a pôstu za indických kresťanov vyhlásila cirkev v Taliansku aj Poľsku.
Autor je doktorand žurnalistiky.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo v roku 2001, žije v Indii vyše jedna miliarda ľudí. Hinduizmus vyznáva 80,5 % obyvateľov, 13,4 % islam a 2,3 % kresťanstvo. Najviac kresťanov žije vo východnej časti Indie, najmenej v centrálnej časti a na severe krajiny. Napriek nízkemu počtu kresťania prevádzkujú 20 % základných škôl, 25 % organizácií pomáhajúcich vdovám a sirotám a 30 % zariadení pre hendikepovaných a chorých na aids. Štát Orissa bol prvým indickým štátom, ktorý už v roku 1967 prijal zákon zakazujúci konverzie. Túto normu neskôr prijali ďalšie indické štáty.
Najväčšia demokracia na svete. Najznámejšie označenie krajiny s vyše miliardovou populáciou, ktorú vo svete preslávili dve mená: hinduista Mahátma Gándhí a albánska katolíčka Matka Tereza z Kalkaty.
.menej liberalizmu a neutrality
Bývalá britská kolónia, ktorá získala samostatnosť až v roku 1947, zdedila od svojich kolonizátorov základné demokratické inštitúcie: súdy, zákonodarstvo, slobodnú tlač. Pod vedením Indického národného kongresu, strany, ktorá zohrala dôležitú úlohu v boji za nezávislosť, obyvatelia začali zveľaďovať získané demokratické princípy.
„V priebehu posledných desaťročí sa začala India pomaly líšiť od obrazu, ktorý majú vo svojich srdciach jej obdivovatelia. Nestala sa menej demokratickou: v dôležitých záležitostiach je dokonca demokratickejšia. Dnes je však menej tolerantná, menej nábožensky neutrálna, menej liberálna a menej si ctí zákony,“ napísal v roku 2003 americký politológ indického pôvodu Fareed Zakaria vo svojej knihe Budúcnosť slobody.
.násilie s asistenciou štátu
Kvalitu indickej demokracie nedávno kritizoval v článku publikovanom v talianskom denníku Avvenire aj profesor medzinárodných vzťahov na Katolíckej univerzite v Miláne Vittorio E. Parsi. Napriek tomu, že prvý predseda vlády slobodnej Indie Džaváharlál Néhrú a neskôr populárna premiérka Indíra Gándhí budovali laický štát, na politickej scéne sa časom začali objavovať hinduistické fundamentalistické strany, medzi ktorými dominovala Bharatiya Janata Party (BJP).
„BJP sa dostávala k moci kritikou nehrúovského oddelenia náboženstva a štátu, podporou militantného hinduistického nacionalizmu a svojou protiislamskou a protikresťanskou rétorikou,“ píše Zakaria. Kedykoľvek sa BJP dostala do politických ťažkostí, vyvolala náboženský konflikt, ktorý zvýšil jej popularitu medzi hinduistami. V roku 2002 úrady ovládané BJP zmasakrovali v Guajarate tisícky nevinných moslimov a desaťtisíce vyhnali z ich dedín a miest. Podľa Zakariu to bol prvý pogrom v Indii, ku ktorému došlo za asistencie štátu. Nacionalistické strany budujú umelý strach nielen z moslimov, ktorých žije v Indii viac ako v niektorých moslimských krajinách, ale aj voči zhruba dvojpercentnej kresťanskej menšine.
Najnovšie útoky nie sú ojedinelé. V januári 1999 bol v indickom štáte Orissa davom zaživa upálený austrálsky misionár Graham Staines a jeho dve deti. V júni 2006 v pralese v štáte Andhra Pradesh objavili telo šesťdesiatsedemročného kazateľa Prema Kumara. Hlavu mal dobitú od úderov kameňmi. Počas Vianoc v roku 2007 v spomínanom štáte Orissa zabili troch kresťanov, vypálili 11 kostolov (mnoho indických kostolov nie je postavených z kameňa, ale zo slamy a bahna) a 700 kresťanov muselo utiecť zo svojich domovov. „V priebehu rokov 1998 a 1999 bolo v Indii z náboženských dôvodov zabitých štyrikrát viac kresťanov ako v priebehu predchádzajúcich tridsiatich piatich rokov. O roku 1999 nemáme k dispozícii presné čísla, ale stále ide o prekvapivo vysoký počet. Okrem vrážd dochádzalo k vlnám incidentov, pri ktorých boli pálené Biblie, rabované kostoly a znásilňované rehoľnice. Vláda v týchto prípadoch dokonca zabraňovala alebo odkladala vyšetrovanie zločinov,“ konštatuje Zakaria.
.rozštvrtené telá
Dnešné útoky sa odohrávajú v piatich indických štátoch: Karnataka, Madja Pradesh, Kerala, Tamil Nadu a Orissa. Najhoršie to vyzerá v orisskej oblasti Kandhamal: stovka mŕtvych kresťanov, zničených 41 katolíckych a protestantských kostolov a 457 rehoľných domov, niekoľko tisícok poškodených domov, v ktorých bývali kresťania. V krajine je momentálne 50 000 kresťanských utečencov. Len asi 14 000 sa nachádza v utečeneckých táboroch, ostatní sa skrývajú bez stanov a jedla v okolitých lesoch a odmietajú sa vrátiť zo strachu pred novými útokmi.
Zámienkou pre tieto útoky bola vražda osemdesiatpäťročného Swami Laxmanananda Saraswatiho, vodcu fundamentalistickej hinduistickej strany Vishwa Hindu Parishad (VHP), blízkej BJP. Hinduistickí nacionalisti vraždu hodili na kresťanov, aj keď indická polícia hneď po spáchaní skutku obvinila maoistických rebelov. Počas pohrebu lídri VHP vyzvali svojich sympatizantov na útoky na kresťanov. Podľa Bernarda Cervellera, riaditeľa spravodajskej agentúry Asia News, sa polícia zachovala podobne ako pri predchádzajúcich násilnostiach: tvárila sa, že nič nevidí. „Situácia v oblasti Kandhamal je napätá, ale pod kontrolou,“ citoval taliansky denník Corriere della sera šéfa miestnej polície Satyabrata Sahu. Poriadok sa však polícii podarilo udržať len v Bhubaneshware, hlavnom meste štátu Orissta. V ostatných častiach prebiehali kruté násilnosti.
Dvadsaťročná laická misionárka Rajnie Majihie zomrela, keď pomáhala devätnástim deťom vo veku od päť do štrnásť rokov uniknúť zo sirotinca, ktorý v meste Khuntapali zapálili hinduistickí extrémisti. V dedine Rupa zhorel misionár Rasananda Pradhan. Ďalších dvoch misionárov, verbistu Simona Laksa a jezuitu Xaviera Tirkeya uniesli, vyzliekli a zbili, ale obom sa napokon podarilo utiecť. Telá ďalších dvoch kresťanov našli dokonca rozštvrtené. Muži sa pravdepodobne snažili dostať do utečeneckého tábora.
Hnev miestnych radikálov sa obrátil aj voči nasledovníčkam Matky Terezy, ktoré sa v Indii starajú o opustené deti, ľudí zomierajúcich na ulici či nevyliečiteľne chorých. Jedna z nemocníc, ktorá bola zničená pri násilnostiach koncom minulého roka a opravená v marci, bola opäť zdevastovaná. „Je bolestivé, že ľudia, ktorým slúžime a pomáhame, robia tieto veci... Ale musíme na to zabudnúť a ísť vpred s očami upretými na naše poslanie,“ povedala agentúre Asia News Nirmala Joshi, predstavená indických sestier.
.hrozba obracania na kresťanstvo?
Na adresu kresťanov prevádzkujúcich charitatívne zariadenia padajú tvrdé obvinenia, že sociálnymi službami uplácajú hinduistov, aby konvertovali na kresťanstvo. Podobne sú obviňovaní kresťania aj v moslimských krajinách. Vyšetrovania iniciované indickými kresťanmi však nikdy nepotvrdili falošné obvinenia.
Na ukončenie násilností páchaných na kresťanoch vyzval nielen pápež Benedikt XVI., ale aj Európsky parlament, ktorý v rezolúcii žiada ochranu a odškodnenie obetí násilností a postavenie vinníkov pred súd. Situáciou sa Európska únia nedávno zaoberala aj na summite EÚ – India vo francúzskom Marseille. Dni modlitieb a pôstu za indických kresťanov vyhlásila cirkev v Taliansku aj Poľsku.
Autor je doktorand žurnalistiky.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo v roku 2001, žije v Indii vyše jedna miliarda ľudí. Hinduizmus vyznáva 80,5 % obyvateľov, 13,4 % islam a 2,3 % kresťanstvo. Najviac kresťanov žije vo východnej časti Indie, najmenej v centrálnej časti a na severe krajiny. Napriek nízkemu počtu kresťania prevádzkujú 20 % základných škôl, 25 % organizácií pomáhajúcich vdovám a sirotám a 30 % zariadení pre hendikepovaných a chorých na aids. Štát Orissa bol prvým indickým štátom, ktorý už v roku 1967 prijal zákon zakazujúci konverzie. Túto normu neskôr prijali ďalšie indické štáty.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.