„Je tu niekde Nina Hynes?“ pýtal som sa publika v TB aréne minulý rok na Pohode. Nina mala za pol hodinu vystupovať a nebolo jej. „Here I am!“ zakričala z publika nenápadná dievčina s úsmevom írskeho škriatka na tvári a elektrickou gitarou na pleci a začala sa predierať do zákulisia. „Len som si chcela vypočuť Zuzanu Homolovú,“ vysvetľovala.
Zvuková skúška jej trvala asi 10 minút, počas ktorých konštatovala, že klavír je v podstate nefunkčný a prehrávač funguje len čiastočne. „All right. No problem!“ Zapojila gitaru, skúsila mikrofón a prišla nám povedať do zákulisia, že je „basically ready“. A potom hodinu hrala pesničky tiché aj veľmi hlasné, melodické aj komplikované, priezračné aj zavalené elektronickými hlukovými stenami.
Nina Hynes je výborná speváčka, pesničkárka, muzikantka. A neopakovateľný „zjav“. V júni bude mať spolu so skupinou Longital (bývalé Dlhé diely) tri koncerty na Slovensku (Bratislava, Poprad, Žilina) a naživo zahrá aj v televíznom Metre. Preto sme Nine poslali zopár otázok, na ktoré obratom odpovedala.
.ako by si opísala svoju hudbu ľuďom, ktorí ju zatiaľ ešte nepočuli?
Je mojou zachraňujúcou milosťou, ničiteľkou a požehnaním môjho života. Je svetom, do ktorého vstupujem. Je miestom, kde sa rada stretávam sama so sebou aj s inými. Atmosférický „indie pop“. Veselý rock. Piesne a hudba.
.pri počúvaní tvojho nového albumu Really Really Do človek ľahko nadobudne dojem, že jeho nahrávanie a mixovanie muselo byť dosť zložitým, premysleným procesom. Bolo to tak?
| Nina Hynes |
Áno, istým spôsobom. Na druhej strane to však bol veľmi emocionálny a spontánny proces. Dosť dlho a detailne sme všetko plánovali, samotné nahrávanie a mixovanie už išlo veľmi rýchlo, keďže sme mali málo času v štúdiu. Za týždeň sme nahrali základy troch albumov. Album Really Really Do sme zmixovali za dvanásť dní, ďalšie dve platne na mixovanie zatiaľ čakajú.
.ako sa dá nahrávanie albumu naplánovať?
Niekoľko mesiacov pred samotným nahrávaním som si naplánovala, ako by som to všetko chcela nahrať a prediskutovala som to s koproducentom, ktorý bol zároveň zvukovým majstrom. Spolu sme sa dohodli, ako to urobíme. Rozhodli sme sa, že použijeme najlepšiu možnú nahrávaciu techniku – štúdio bolo ako z rozprávky. Kapela The Husbands to mala všetko výborne nacvičené, takže nahrávanie bolo celkom príjemným zážitkom. Veľa vecí sa však udialo spontánne v štúdiu, a to potom ovplyvnilo atmosféru albumu.
.minulý rok na Pohode si prišla na pódium, zapojila si si gitaru a cd player a začala si hrať. Veľmi jednoduché. Sú tvoje koncerty vždy také? Jednoduché, priame, energické, spontánne, takmer punkové?
Nie. Niekedy predstavujú veľkú technickú a organizačnú výzvu. Ale väčšinou sú silné a vzrušujúce – pre mňa a dúfam, že aj pre publikum.
.really Really Do je tvoj tretí album za desať rokov. Nerada nahrávaš alebo čo?
V skutočnosti nahrávam veľmi rada. Skutočne! I really really do! Rada to však robím poriadne, a to, nanešťastie, stojí veľa peňazí, ktoré nemám. A tak musím dlho čakať, až kým sa nenazbierajú.
.čím si vysvetľuješ fakt, že taká malá krajina ako Írsko má toľko veľkých spevákov a hudobníkov?
Myslím, že rozprávanie príbehov a spievanie bolo tradične súčasťou našej kultúry. Týmto spôsobom si utláčané kultúry dokázali odovzdávať tajomstvá a zároveň to pre ne bola cesta úniku. V Írsku bola v minulosti používaná hudba na tieto účely „duše a politiky“ a to je uložené hlboko v našom vedomí. Je to veľmi dôležitá súčasť našej psychiky.
.po tom, ako si prežila detstvo v rodine milujúcej hudbu, si údajne strávila nejaký čas v Paríži spievaním v krčmách a malých kluboch, až si nakoniec spolupracovala s legendárnym Hectorom Zazou. Takmer rozprávkový príbeh...
No, v našej rodine bolo vždy veľa platní, ktoré sme si stále púšťali. Obidvaja moji rodičia mali veľmi dobré spevácke hlasy, no ani jeden z mojich deviatich starších súrodencov – bola som najmladšia – sa hudbe nevenuje. S Hectorom Zazou som hrávala dosť dlho. Veľa vecí sme nahrali, väčšina, žiaľ, zatiaľ nevyšla na platni. Odohrala som veľa koncertov s ním a s Haroldom Buddom, čo bolo pre mňa obrovskou skúsenosťou – bola som oveľa mladšia a neskúsenejšia než zvyšok kapely. V tom období som bývala často aj so Siouxsie a s Budgiem z kapely Siouxsie and The Banshees. Bolo to skvelé!
.čo ťa motivuje do toho, aby si ráno vstala a znovu „robila hudbu“?
Espresso, život, láska, ranné správy, moje sny. Svet. The ROCK.
.ktorý z tvojej kapely The Husbands s tebou príde na Slovensko?
Môj najobľúbenejší z manželov, Fabien Leseure. Dali sme sa dokopy pri nahrávaní platne Really Really Do, čo zmenilo môj život. Na koncertoch hrá na klávesoch a na všelijakých hračkách a ešte aj spieva. Je skvelý!
Juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.