trnavské sídlisko Prednádražie sa považuje za najzelenšiu časť mesta. V Trnave a blízkom okolí žije približne 91 druhov stavovcov. Väčšinou je to vtáctvo. No sú tu aj hlodavce, medzi nimi aj pomerne vzácna, osem centimetrov dlhá bielozúbka bielobruchá, ale aj plch sivý. A, samozrejme, nechýba ani potkan hnedý.
Keď sa prechádzate sídliskom alebo idete vyniesť odpadky, je vysoko pravdepodobné, že naňho natrafíte aj počas dňa. Monika z Čajkovského ulice odfotila obrovské diery a starostovi mesta napísala, že „potkany si tu už niekoľko rokov robia, čo chcú. Často si robili takéto polmetrové diery, až sa zem prepadá. Treba to riešiť, lebo desať metrov odtiaľ je detské ihrisko. Behajú tu deti a s nimi aj potkany.“
Podľa Dušana Grmana z deratizačnej spoločnosti DDD Star spravidla platí, že na 100 štvorcových metrov by sa mala inštalovať jedna stanička s obsahom 10 gramov jedovatej látky. Nie všetky firmy toto pravidlo dodržiavajú a malé dávky nebývajú účinné. Netreba sa čudovať, že potkana zbadáme „korzovať“ po sídlisku či námestí aj cez deň. Syn pána Grmana dodáva, že na jedného potkana videného za bieleho dňa pripadá desať potkanov v noci. Aj on vníma premnoženie potkanov so zhrozením: „Keď som nedávno sedel v kaviarni v centre mesta, zazrel som krátko po sebe tri potkany. A to je centrum! Mesto do deratizácie investuje primálo.“
„S potkanom sa treba naučiť žiť, pochopiť jeho správanie a vedieť, ako obmedzovať jeho populačný rast.“
Problém s potkanmi však ani zďaleka nemá iba Trnava. Miroslav Tomkovič z firmy DDD.sk zabezpečuje reguláciu živočíšnych škodcov (tak sa totiž moderne nazýva deratizácia) v niektorých inštitúciách, školách a škôlkach hlavného mesta. Najvypuklejšie je to podľa neho v Ružinove, kde sa potkany neraz dostávajú aj do bytov, a to cez staré potrubia a takzvané „husacie krky“ na záchodoch, ktoré vedia ľahko prehrýzť. Aj on tvrdí, že alarmujúci stav sa nezmení, kým mesto nebude investovať do deratizácie viac.
Málokto vie, že na Slovensku pôsobí aj Cech profesionálov pre deratizáciu, dezinsekciu a dezinfekciu. Jeho súčasný predseda Juraj Ágoston o potkanovi vraví ako o tvorovi, ktorý nemá „trvalé bydlisko“ a za noc prejde šesť až osem kilometrov: „Potkan videný na zemskom povrchu za bieleho dňa je v 21. storočí niečo neprípustné. Cez deň tu hore nemá čo hľadať, má byť vo svojej nore meter a pol pod zemou.“
Iste, neexistuje nijaká zázračná píšťalka, ktorou by deratizačné firmy vyvábili potkanov von z mesta alebo ich utopili v plytkých vodách miestneho potoka, ako to robil onen „Krysař“ v príbehu Viktora Dyka. S potkanom sa treba naučiť žiť, pochopiť jeho správanie a vedieť, ako obmedzovať jeho populačný rast.
potkan má mesto rád
Potkanovi niekedy zvykneme vravieť aj krysa. V skutočnosti však ide o dva odlišné, hoci príbuzné druhy. Potkan hnedý (rattus norvegicus) je ten druh, s ktorým sa zvyčajne stretávame na našich uliciach. Krysa je označenie pre potkana tmavého (rattus rattus), ktorý sa už v súčasnosti na našom území nenachádza, hoci tu žil celé stáročia, kým ho nevytlačil privandrovalec potkan hnedý. Oba druhy sa od seba líšia tvarom tela (potkan tmavý má chvost dlhší než telo, špicatejší ňufák, je menší a menej agresívny) aj spôsobom života. Potkan tmavý žil skôr na vyvýšených suchých miestach, na povalách, ale aj na stromoch. Náš potkan hnedý stromy až tak nemusí, no to neznamená, že by po nich nevedel liezť.
Na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave sa stretávam so zoológom Petrom Miklósom. Primárne sa zaoberá malými hlodavcami, no vie veľa aj o potkanoch. Priznáva však, že posledná štúdia o potkanoch bola u nás napísaná v 60. rokoch a je paradoxné, ako málo sa zaujímame o to, čo sa pohybuje najbližšie pri nás. „Prirodzeným prostredím divo žijúceho potkana hnedého boli mokrade a biotopy blízko vôd, vlhšie miesta a brehové zárasty,“ hovorí zoológ. „Keď človek začal vytvárať urbánne celky, hospodárske stavby a kanalizáciu, potkan akoby zistil, že sa s ľuďmi dá žiť a že taký život je preňho neraz aj ľahší.“
Potkan hnedý pochádza pravdepodobne z Ázie, z oblasti Severnej Číny a Mongolska, odkiaľ sa spolu s ľuďmi rozšíril po celom svete. Potkan tmavý (krysa) pochádza zas z Indie alebo Indočíny a do oblasti Stredozemného mora prišiel niekedy v roku 2000 pred naším letopočtom. „Predpokladá sa, že potkan tmavý sa k nám dostal s expanziou Rimanov do Európy. Migroval z miesta na miesto podľa toho, ako sa presídľovali jednotlivé národy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.