Štefan Hríb odletel do USA, Robert Fico priletel z Vietnamu a o tom, či Roberto Saviano odletí z Talianska, sa zatiaľ nevie.
Štefan Hríb nestihol napísať pred svojím odletom editorial, Robert Fico stihol po svojom prílete usporiadať tlačovú konferenciu.
Roberto Saviano povedal novinárom, že žiť dva roky pod permanentnou policajnou ochranou je ťažké, Robert Fico povedal novinárom, že hulvátskym, idiotským spôsobom atakujú vládu Slovenskej republiky. Štefanovi Hríbovi sa zdalo, že editorial by mohol byť venovaný práve tomuto výroku.
Skúsme teda a skúsme to v neidiotskom, takpovediac konštruktívnom duchu. Veď vari nie je na tom našom predsedovi vlády dosť vecí, ktoré si zaslúžia pochvalu? Vezmime už len sám prístup k novinárom. Šéfovia neapolskej mafie, hlboko dotknutí knihou novinára a spisovateľa Roberta Saviana, žiadajú do Vianoc jeho hlavu. Robert Fico, hlboko dotknutý článkom Petra Schutza v denníku SME, ho síce verejne nazve idiotom a zakomplexovaným zadubencom, ale to sa s reakciou neapolskej camorry nedá vôbec porovnávať. Reakcia nášho premiéra je oveľa kultivovanejšia.
Tak prečo ho potom novinári ustavične kritizujú? Napríklad za tú cestu do Vietnamu. Veď tam bol vybavovať prácu pre našich ľudí. Keď to robil vo funkcii predsedu vlády Vladimír Mečiar, ako mu za to novinári tlieskali? A aj to prinieslo svoje ovocie. Veď koľko je dnes na Slovensku zahraničných investorov? Len bolo treba trochu počkať. Nuž, a prečo by mal byť Robert Fico v tomto smere menej úspešný?
To naozaj novinári nevidia nič pozitívne? Prečo nepíšu o tom, že do Vietnamu letel krátko po návšteve anglickej kráľovnej, ktorá mohla byť pre neho veľmi vyčerpávajúca? Veď si len predstavme, čo to asi musí byť pre človeka so svetonázorom Roberta Fica obedovať s osobou, ktorá v jeho očiach zrejme stelesňuje súčasne kapitalizmus aj feudalizmus. Ale on išiel, premohol sa. A pochválili ho za to novinári? Nie, ešte by od neho chceli, aby išiel aj na večeru.
A pritom by novinári mohli a mali premiérovi pomáhať, príležitosť sa vždy nájde. Napríklad na tej tlačovej konferencii, kde im nadával do idiotov a tvrdil, že vo Vietname nenaháňal nijaké kšefty pre „dží end tí“. To mu naozaj nikto z tých idiotov nemohol povedať, že J&T sa správne vyslovuje ako „džej end tí“? Že písmenu J hovoria Angličania „džej“, zatiaľ čo „dží“ si, s typickou anglosaskou zlomyseľnosťou, nechali pre písmeno G? Vari si všetci myslia, že náš premiér, ktorý predsa zvládol celú azbuku (a to sú celkom iné písmená), nedokáže pri troche úsilia zvládnuť aj anglický spelling?
Hlavnou chybou slovenských novinárov je, že považujú Roberta Fica za silného muža, ktorého netreba šetriť. V skutočnosti mu však nevyšlo skoro nič. Nestal sa predsedom SDĽ, keď už to mal skoro isté, nestal sa predsedom vlády v roku 2002, keď to tiež vyzeralo veľmi nádejne, a teraz, keď sa mu voľby konečne vydarili, tak mu do toho príde ten prekliaty kapitalizmus s tou hnusnou krízou. Takže nie je vôbec vylúčené, že mu to zas vypáli oveľa horšie, než sa zo začiatku zdalo. A ešte budú do neho, nešťastníka, rýpať.
No ale, čo možno čakať od ľudí, ktorí o Robertovi Ficovi opakovane vyhlasujú, že si nevšimol November 89? Isteže, on sám to povedal v rozhovore so Štefanom Hríbom, ale to predsa neznamená, že to musí byť pravda. Len idiot si môže myslieť, že človek, ktorý chcel byť dôstojníkom Štátnej bezpečnosti, nebol v novembri roku 1989 posraný až za ušami, keď videl, ako sa mu jeho svet rúca pred očami. Ale to mal nahlas povedať? Nemohli by sme prejaviť aspoň trochu empatie a už konečne pochopiť, že za rečami o nevšimnutí sa v skutočnosti skrývala hlboká a nefalšovaná bolesť?
Takíto sme my novinári. Ešte aj ten Štefan Hríb si odíde na americké prezidentské voľby práve v čase, keď sa tu doma dejú na premiérovi takéto príkoria.
Štefan Hríb nestihol napísať pred svojím odletom editorial, Robert Fico stihol po svojom prílete usporiadať tlačovú konferenciu.
Roberto Saviano povedal novinárom, že žiť dva roky pod permanentnou policajnou ochranou je ťažké, Robert Fico povedal novinárom, že hulvátskym, idiotským spôsobom atakujú vládu Slovenskej republiky. Štefanovi Hríbovi sa zdalo, že editorial by mohol byť venovaný práve tomuto výroku.
Skúsme teda a skúsme to v neidiotskom, takpovediac konštruktívnom duchu. Veď vari nie je na tom našom predsedovi vlády dosť vecí, ktoré si zaslúžia pochvalu? Vezmime už len sám prístup k novinárom. Šéfovia neapolskej mafie, hlboko dotknutí knihou novinára a spisovateľa Roberta Saviana, žiadajú do Vianoc jeho hlavu. Robert Fico, hlboko dotknutý článkom Petra Schutza v denníku SME, ho síce verejne nazve idiotom a zakomplexovaným zadubencom, ale to sa s reakciou neapolskej camorry nedá vôbec porovnávať. Reakcia nášho premiéra je oveľa kultivovanejšia.
Tak prečo ho potom novinári ustavične kritizujú? Napríklad za tú cestu do Vietnamu. Veď tam bol vybavovať prácu pre našich ľudí. Keď to robil vo funkcii predsedu vlády Vladimír Mečiar, ako mu za to novinári tlieskali? A aj to prinieslo svoje ovocie. Veď koľko je dnes na Slovensku zahraničných investorov? Len bolo treba trochu počkať. Nuž, a prečo by mal byť Robert Fico v tomto smere menej úspešný?
To naozaj novinári nevidia nič pozitívne? Prečo nepíšu o tom, že do Vietnamu letel krátko po návšteve anglickej kráľovnej, ktorá mohla byť pre neho veľmi vyčerpávajúca? Veď si len predstavme, čo to asi musí byť pre človeka so svetonázorom Roberta Fica obedovať s osobou, ktorá v jeho očiach zrejme stelesňuje súčasne kapitalizmus aj feudalizmus. Ale on išiel, premohol sa. A pochválili ho za to novinári? Nie, ešte by od neho chceli, aby išiel aj na večeru.
A pritom by novinári mohli a mali premiérovi pomáhať, príležitosť sa vždy nájde. Napríklad na tej tlačovej konferencii, kde im nadával do idiotov a tvrdil, že vo Vietname nenaháňal nijaké kšefty pre „dží end tí“. To mu naozaj nikto z tých idiotov nemohol povedať, že J&T sa správne vyslovuje ako „džej end tí“? Že písmenu J hovoria Angličania „džej“, zatiaľ čo „dží“ si, s typickou anglosaskou zlomyseľnosťou, nechali pre písmeno G? Vari si všetci myslia, že náš premiér, ktorý predsa zvládol celú azbuku (a to sú celkom iné písmená), nedokáže pri troche úsilia zvládnuť aj anglický spelling?
Hlavnou chybou slovenských novinárov je, že považujú Roberta Fica za silného muža, ktorého netreba šetriť. V skutočnosti mu však nevyšlo skoro nič. Nestal sa predsedom SDĽ, keď už to mal skoro isté, nestal sa predsedom vlády v roku 2002, keď to tiež vyzeralo veľmi nádejne, a teraz, keď sa mu voľby konečne vydarili, tak mu do toho príde ten prekliaty kapitalizmus s tou hnusnou krízou. Takže nie je vôbec vylúčené, že mu to zas vypáli oveľa horšie, než sa zo začiatku zdalo. A ešte budú do neho, nešťastníka, rýpať.
No ale, čo možno čakať od ľudí, ktorí o Robertovi Ficovi opakovane vyhlasujú, že si nevšimol November 89? Isteže, on sám to povedal v rozhovore so Štefanom Hríbom, ale to predsa neznamená, že to musí byť pravda. Len idiot si môže myslieť, že človek, ktorý chcel byť dôstojníkom Štátnej bezpečnosti, nebol v novembri roku 1989 posraný až za ušami, keď videl, ako sa mu jeho svet rúca pred očami. Ale to mal nahlas povedať? Nemohli by sme prejaviť aspoň trochu empatie a už konečne pochopiť, že za rečami o nevšimnutí sa v skutočnosti skrývala hlboká a nefalšovaná bolesť?
Takíto sme my novinári. Ešte aj ten Štefan Hríb si odíde na americké prezidentské voľby práve v čase, keď sa tu doma dejú na premiérovi takéto príkoria.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.