populisti na celom svete nepochybne oslavujú ďalšiu frčku do nosa „sebastredným elitám“ a ich vládam, namiereným údajne proti ľudu. A ľud, ako vravia, by mal mať hlas, keď ide o dôležité rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú jeho život. Aj keď ide o vojnu či mier.
Lenže ak naozaj existuje „deficit demokracie“, ako sa dušujú populisti, tak ho častejšie využívanie referend nevyrieši. Práve naopak, referendá môžu situáciu ešte zhoršiť a podkopať samotnú demokraciu. Je to starý príbeh. Napríklad Napoleon III. využil ľudové hlasovanie na to, aby sa zo zvoleného prezidenta stal držiteľom cisárskeho titulu, ktorý mal jeho strýko Napoleon Bonaparte.
Po nástupe fašizmu a počas studenej vojny svetové demokracie podľa všetkého uznávali, že referendá a plebiscity sú služobnice autokratov, ktorí túžia len koncentrovať moc do svojich rúk. Adolf Hitler použil plebiscity v Sudetoch a Rakúsku na to, aby konsolidoval tretiu ríšu. A po ňom Josif V. Stalin pomocou referend začlenil východnú Európu do sovietskeho bloku.
V bližšej minulosti zase ruský prezident Vladimír Putin zorganizoval bleskové referendum na Kryme, ktoré malo ospravedlniť jeho anexiu tohto ukrajinského územia. Presne podľa tradície Napoleona III., Hitlera a Stalina použil priamu demokraciu na dosiahnutie svojich diktátorských cieľov.
Isteže, nie všetky nedávne referendá boli nástrojmi diktátorskej moci. Ale vo Veľkej Británii sa kampaň za odchod z Únie len tak hemžila lžami a zavádzaním v štýle diktátorov z 30.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.