už tak krikľavý Modrý kostolík je ešte farebnejší. Odspodu naň žiari fialový reflektor a celé vnútro veže svieti načerveno. Je sobota večer a do Bratislavy prišla Biela noc, ktorá netradične nasvietila viaceré budovy v centre. Napriek tomu, že kombinácia modrej s fialovou pôsobí neprehliadnuteľne, väčšina ľudí aj tak po chvíli pozerá skôr na druhú stranu Bezručovej ulice. Množstvo Bratislavčanov vidí rozbúraný objekt niekdajšej nemocnice prvýkrát. A potichu si mrmle čosi o tom, že tej budovy bude škoda. V hlavách postupne nabiehajú spomienky, akých má v spojitosti s Bezručkou každý správny Prešporák hneď niekoľko.
Mnoho z nich tu prežilo svoje prvé dni, presne tu sa totiž narodili a v občianskom preukaze majú dodnes zápis Bratislava – Staré Mesto. Zhodou okolností v polovici deväťdesiatych rokov v Starom Meste zanikli aj ďalšie nemocnice a zo staromestského pôvodu sa stala ešte väčšia exkluzivita. Tí, ktorí ešte „Bezručku“ zažili, spomínajú na jej výnimočnú atmosféru, do veľkej miery prikrášlenú aj o dobové zvyky. V čase, keď boli muži pri pôrodoch skôr výnimkou, obkľučovali ju vraj deň čo deň hrdí otcovia vykrikujúci svoje priezviská. Ak kričali dostatočne nahlas, dočkali sa prvého pohľadu na svojho potomka za oknom.
kľúčová budova
S rovnakou bázňou, s akou sa hrdí otcovia pozerali cez okno na čerstvých potomkov, sa teraz architekti dívajú na samotné okno. Veľmi radi by ho získali do svojho archívu. Peter Szalay a Katarína Haberlandová z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV vyťahujú fotografie Bezručky z archívu, v ktorom sú uložené všelijaké dosky, kusy omietok či kľučky od dverí. Odborníci dúfajú, že získajú aj okno a zachovajú tak aspoň jednu pamiatku výnimočnej architektúry nemocnice. Architekti Alois Balán a Jiří Grossmann si dali pre budovu na Bezručovej ulici vyrobiť vlastné okná v bratislavskej firme Kraus. Tá vytvorila vlastný patent okien, ktoré sa neotvárajú klasicky, no odsúvajú sa ako skladacia harmonika.
Tento kozmetický detail hovorí podľa historikov veľa o tom, ako starostlivo architekti Bezručovej svoj návrh vypracovali. Architekti Grossmann a Balán mali pred tridsiatkou, keď prišli po vzniku Československa do Bratislavy. V relatívne mladom veku by sa v Prahe vôbec nedostali k dôležitým zákazkám, v Bratislave však začali takmer hneď po príchode formovať architektúru mesta. Historici architektúry Haberlandová a Szalay sa zhodujú – Bezručova je významná už len preto, že ju postavili títo legendárni páni. Hneď po dokončení stavby sa o Bezručovej hovorilo ako o jednej z najmodernejších budov v krajine a historici ju zaraďujú k tomu najlepšiemu, čo z funkcionalistickej architektúry na Slovensku máme.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.