Nový život aspirínu

mnohí výrobcovia si ako jednu z výhodných možností vybrali výrobu liekov. Aspirín, so svojou mimoriadnou popularitou a pomerne jednoduchou prípravou, bol veľmi výhodným riešením. Počet rôznych výrobcov a značiek, vyrábajúcich kyselinu acetylsalicylovú, lisovanú do bielych tabletiek, sa preto zakrátko po vojne vrátil k svojmu predvojnovému obdobiu.

V USA bojoval „bayerovský“ aspirín vyrábaný firmou Sterling s konkurenciou 220 (!) ďalších aspirínov. Jedným zo spôsobov, ktorými sa chceli niektorí výrobcovia odlíšiť od súperov, bolo primiešať k aspirínu malé množstvo iných látok. Na účinok vzniknutého produktu to síce nemalo prakticky žiadny význam, marketingovo sa to však dalo využiť ako iný (rozumej lepší) aspirín.

Ako prvý sa dostal na trh liek Anacín – zmes aspirínu, acetanilidu, kofeínu a chinínu. Po ňom prišiel liek Bufferín, čo bol aspirín s dvoma antacídnymi látkami. Pôvodný nápad – a nie márny – bolo použiť bufferín na liečbu stavu typického po skonzumovaní väčšieho množstva alkoholu. Aspirín bol proti bolesti hlavy, antacídne zložky zase na žalúdočné problémy. Začiatkom 60. rokov pribudol liek Excedrín – aspirín + acetaminofén + kofeín + salicylamid.

Každý z veľkých výrobcov venoval na marketing obrovské množstvo prostriedkov. Výrobca anacínu investoval v 50. rokoch do reklamy okolo 15 miliónov USD ročne, výrobca bufferínu bol len o dva milióny skromnejší. Niet sa čo čudovať, že predaje – a tým aj spotreba – aspirínu celkovo neustále narastali. Bol dostupný bez lekárskeho predpisu, jeho cena nebola vysoká, a tak sa stal neoddeliteľnou súčasťou života Američanov.

Podobná situácia bola aj vo Veľkej Británii. Tu boli najväčšími hráčmi aspro s Georgeom Daviesom v pozadí, anadin, čo bola britská verzia amerického anacínu a disprin – ľahko rozpustná verzia aspirínu. Každý z výrobcov sa snažil získať pre seba čo najväčší podiel na trhu aspirínu, každý z nich investoval do propagácie svojho lieku nemalé prostriedky. Celosvetová spotreba aspirínu bol taká vysoká, že v roku 1950 – rok po svojich 50. narodeninách – sa ako najpredávanejší liek proti bolesti ocitol v Guinessovej knihe rekordov. Na začiatku 50. rokov teda pre aspirín vyzeralo všetko ružovo.

iné molekuly

Problémom však bolo, že úspech aspirínu bol, aspoň pre veľkých hráčov, vykúpený obrovskými výdajmi a neustálym konkurenčným bojom. Niektorí z nich sa preto začali obzerať po iných molekulách, ktoré by dokázali svojimi vlastnosťami aspirínu konkurovať. Je iróniou osudu, že spoločnosť, ktorá začala odjedať z koláča aspirínu, mala rovnaké meno ako tá, ktorá stála pri jeho zrode. Bola to britská firma Bayer.

Bayer Ltd. však napriek svojmu menu nepatrila pod „otcovský“ Bayer sídliaci v Leverkusene – bola súčasťou amerického koncernu Sterling. Toho istého koncernu, ktorý krátko po prvej svetovej vojne kúpil v aukcii kompletný majetok americkej pobočky firmy Bayer. Lenže bez ohľadu na majiteľa, samotnému aspirínu sa vo Veľkej Británii veľmi nedarilo.