Tom Jones, Louis Armstrong alebo Nancy Sinatra? Paul McCarthey, Shirley Bassey alebo Tina Turner? Je to skoro jedno. Každý z nich totiž naspieval „titulkovú“ pesničku k Bondovi.
A sú to celkom fajn songy. Teda, aspoň väčšina z nich. Hoci bondoviek je do dnešného dňa (aj s aktuálnou premiérou) 22, titulkových piesní je len 20. Aj v prvých dvoch filmoch (Dr. No a From Russia With Love) sa síce spievalo, no výrazná, zapamätateľná pieseň, ktorá by osviežila úvodné a záverečné titulky, chýbala. Tú zaspievala až Shirley Bassey v Goldfingerovi z roku 1964 a k samotnému filmu patrí tak ako Domov můj k Československu — keď ju začujete, okamžite sa vám vybaví James Connery Bond, kazisvet Audric Goldfinger, ázijský silák Oddjob a, samozrejme, zvodná pilotka Pussy Galore. Zhodou okolností bol práve Goldfinger prvý totálny a celosvetový Bondov úspech. A nielen pesnička, aj bondovská hudobná téma sa stali svetovými hitmi.
Za bondovskou filmovou hudbou stoja hlavne dvaja skladatelia: John Barry (11 filmov) a David Arnold (posledných 5 filmov vrátane aktuálneho Quantum of Solace). Bol to John Barry (presne v deň, keď vyjde tento časopis, bude mať 75. narodeniny), ktorý hudobnú stránku agenta 007 „vymyslel“. Zložil pôsobivé a krásne zaranžované hudobné témy, ktoré sa používali v niekoľkých bondovkách a napísal titulné piesne „rovno do úst“ takým spevákom, ako boli Tom Jones, Louis Armstrong, Nancy Sinatra či už spomínaná Shirley Bassey. Treba povedať, že nie všetky pesničky sa mu úplne vydarili. Napríklad A View To Kill pre Duran Duran alebo The Living Daylights pre skupinu a-ha svedčia o tom, že ani u veľkých skladateľov nebýva invencia samozrejmosťou. To o generáciu mladší David Arnold zatiaľ vedľa nešliapol. Bondovskú hudbu zmodernizoval (hoci to bol Barry, ktorý vo filme V tajných službách jej veličenstva z roku 1969 ako jeden z prvých na svete použil syntetizátor), no k Barryho dedičstvu pristupoval s úctou, ktorú si zaslúžilo. Sám pesničky príliš neskladal, no tá, ktorú zložil pre skupinu Garbage (The World Is Not Enough) patrí k tomu najlepšiemu, čo pod bondovskými titulkami kedy znelo.
Okrem Barryho a Arnolda zhudobňovali Bonda aj ďalší, medzi nimi aj také hviezdy ako Michael Kamen, George Martin či Éric Serra. Ani jeden z nich však najlepšie titulkové piesne nezložil. Akokoľvek nespravodlivé to voči veľkým skladateľom môže byť, vrchol (subjektívnej) hitparády patrí v tejto disciplíne popovým hviezdam. Paul a Linda McCartneyovci zložili skvelú pieseň Live And Let Die, ktorá sa potom dostala do repertoáru ich skupiny The Wings. Bono a The Edge napísali celkom dobrú pieseň GoldenEye, z ktorej sa vďaka hlasu a nasadeniu Tiny Turner stal majsterštyk. A nakoniec Madonna. Elektropopový kúsok Die Another Day v jej vlastnom podaní ukazuje ako to táto päťdesiatročná dáma (alebo skôr jej spolupracovník a spoluautor Mirwais Ahmadzai) vie.
Filmy o Bondovi možno nielen pozerať, ale aj počúvať. Všetky bez výnimky.
A sú to celkom fajn songy. Teda, aspoň väčšina z nich. Hoci bondoviek je do dnešného dňa (aj s aktuálnou premiérou) 22, titulkových piesní je len 20. Aj v prvých dvoch filmoch (Dr. No a From Russia With Love) sa síce spievalo, no výrazná, zapamätateľná pieseň, ktorá by osviežila úvodné a záverečné titulky, chýbala. Tú zaspievala až Shirley Bassey v Goldfingerovi z roku 1964 a k samotnému filmu patrí tak ako Domov můj k Československu — keď ju začujete, okamžite sa vám vybaví James Connery Bond, kazisvet Audric Goldfinger, ázijský silák Oddjob a, samozrejme, zvodná pilotka Pussy Galore. Zhodou okolností bol práve Goldfinger prvý totálny a celosvetový Bondov úspech. A nielen pesnička, aj bondovská hudobná téma sa stali svetovými hitmi.
Za bondovskou filmovou hudbou stoja hlavne dvaja skladatelia: John Barry (11 filmov) a David Arnold (posledných 5 filmov vrátane aktuálneho Quantum of Solace). Bol to John Barry (presne v deň, keď vyjde tento časopis, bude mať 75. narodeniny), ktorý hudobnú stránku agenta 007 „vymyslel“. Zložil pôsobivé a krásne zaranžované hudobné témy, ktoré sa používali v niekoľkých bondovkách a napísal titulné piesne „rovno do úst“ takým spevákom, ako boli Tom Jones, Louis Armstrong, Nancy Sinatra či už spomínaná Shirley Bassey. Treba povedať, že nie všetky pesničky sa mu úplne vydarili. Napríklad A View To Kill pre Duran Duran alebo The Living Daylights pre skupinu a-ha svedčia o tom, že ani u veľkých skladateľov nebýva invencia samozrejmosťou. To o generáciu mladší David Arnold zatiaľ vedľa nešliapol. Bondovskú hudbu zmodernizoval (hoci to bol Barry, ktorý vo filme V tajných službách jej veličenstva z roku 1969 ako jeden z prvých na svete použil syntetizátor), no k Barryho dedičstvu pristupoval s úctou, ktorú si zaslúžilo. Sám pesničky príliš neskladal, no tá, ktorú zložil pre skupinu Garbage (The World Is Not Enough) patrí k tomu najlepšiemu, čo pod bondovskými titulkami kedy znelo.
Okrem Barryho a Arnolda zhudobňovali Bonda aj ďalší, medzi nimi aj také hviezdy ako Michael Kamen, George Martin či Éric Serra. Ani jeden z nich však najlepšie titulkové piesne nezložil. Akokoľvek nespravodlivé to voči veľkým skladateľom môže byť, vrchol (subjektívnej) hitparády patrí v tejto disciplíne popovým hviezdam. Paul a Linda McCartneyovci zložili skvelú pieseň Live And Let Die, ktorá sa potom dostala do repertoáru ich skupiny The Wings. Bono a The Edge napísali celkom dobrú pieseň GoldenEye, z ktorej sa vďaka hlasu a nasadeniu Tiny Turner stal majsterštyk. A nakoniec Madonna. Elektropopový kúsok Die Another Day v jej vlastnom podaní ukazuje ako to táto päťdesiatročná dáma (alebo skôr jej spolupracovník a spoluautor Mirwais Ahmadzai) vie.
Filmy o Bondovi možno nielen pozerať, ale aj počúvať. Všetky bez výnimky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.