Všimli ste si, že by bojovníci za životné prostredie tvrdili niečo iné ako to, že realita globálneho otepľovania je ešte horšia, než sme čakali? Je to zvláštne, pretože každé rozumné chápanie postupu vedy by viedlo k očakávaniu, že skutočnosť je občas horšia a občas lepšia.
Ak nám však nové „fakty“ ustavične dokazujú, že dopady klimatických zmien sú horšie a horšie, argumenty o vedeckej metóde nemajú veľkú váhu. To, že sú klimatické údaje systematicky horšie, než sa očakávalo, však nie je pravda – v mnohých ohľadoch sú dokonca lepšie, než sa čakalo.
Najsamozrejmejším tvrdením v súvislosti s globálnym otepľovaním je, že sa planéta ohrieva. V priebehu minulého storočia sa ohriala o 1 °C a klimatický panel OSN predpovedá, že počas tohto storočia sa ohreje o 1,6 až 3,8 °C, najmä v dôsledku prírastkov CO2. Priemer z 38 dostupných štandardných sérií merania od IPCC ukazuje aj to, že modely v tejto dekáde očakávajú teplotný prírastok v rozsahu asi 0,2 °C. Niečo také však zatiaľ nepozorujeme. Platí to pre všetky povrchové merania teplôt a ešte viac pre satelitné merania. Teploty v tejto dekáde nie sú horšie, než sa čakalo, vlastne ani nestúpajú. V skutočnosti klesajú o 0,01 až 0,1 °C za desať rokov. Pri najdôležitejšom ukazovateli globálneho otepľovania, pri vývoji teplôt, by sme teda mali počuť, že údaje sú v skutočnosti omnoho lepšie, než sa očakávalo. Podobné je, že v posledných štyroch rokoch sa znižuje tepelný obsah svetových morí – a to je opäť rozhodne omnoho lepšie, než sa očakávalo.
Ustavične počúvame o tom, ako ľadovce v Severnom ľadovom oceáne miznú rýchlejšie, než sa očakávalo. Najserióznejší vedci však tak isto pripúšťajú, že globálne otepľovanie je len časťou príčin. Ďalšou je, že arktická oscilácia štruktúry vetrov nad Severným ľadovým oceánom je momentálne v stave, ktorý neumožňuje prírastky k starým ľadovcom, lebo väčšinu ľadu okamžite vháňa do oceánu. Ešte dôležitejšie však je, že v Antarktíde neubúda ľadu, ale je ho za posledný rok nad priemerom. Modely IPCC by očakávali úbytok morského ľadu na oboch pologuliach, ale zatiaľ čo situácia v Arktíde je horšia, než sa čakalo, v Antarktíde je lepšia! Je ironické, že tlačová agentúra nám v roku 2007 oznámila, že „Arktída kvíli“ a že Severozápadný priechod je „prvýkrát v zaznamenaných dejinách“ otvorený. To, že je slávny Severozápadný priechod bez ľadu, pritom oznámila BBC už v roku 2000!
Sme zaplavovaní správami o tom, ako stúpajú hladiny morí a jedna štúdia za druhou zisťujú, že to bude ešte horšie, než predpovedá IPCC. Väčšina skutočných modelov však dochádza k výsledkom nárastu hladiny morí podľa IPCC, teda o 18 až 59 centimetrov počas storočia. Lenže tvrdenia, že pôjde o meter či viac, sa na predných stránkach novín lepšie vynímajú. Od roku 1992 pritom globálny vzostup morských hladín merajú satelity, a tie nám doložili stabilný prírastok o 3,2 milimetra za rok. Navyše za posledné dva roky sa hladiny morí nezvýšili vôbec – v skutočnosti mierne poklesli. Nemali by sme počuť, že je to omnoho lepšie, než sa očakávalo?
Hurikány boli mediálnym obrázkom, ktorý sprevádzal film Al Gora o zmene klímy. Spojené štáty boli v rokoch 2004 a 2005 kruto zasiahnuté, čo viedlo k tvrdeniam o pustošivejších búrkach v budúcnosti. Počas ďalších rokov však boli škody podpriemerné, pričom v roku 2006 prakticky vymizli. To je tiež rozhodne lepšie, než sa očakávalo. Gore na podporu údajného vedeckého konsenzu, že globálne otepľovanie je príčinou väčšej ničivosti hurikánov, citoval výskumníka z MIT Kerryho Emmanuela. Emmanuel však nedávno zverejnil štúdiu, ktorá ukazuje, že ani v ohrievajúcom sa svete sa výskyt ani intenzita hurikánov nemusia počas budúcich dvoch storočí podstatným spôsobom zvýšiť. Ani tomuto záveru sa v médiách mnoho pozornosti nedostalo.
Nie všetko je, samozrejme, lepšie, než sme si mysleli. Ale jednostranné preháňanie nevedie nikam.
Copyright: Project Syndicate, 2008
Ak nám však nové „fakty“ ustavične dokazujú, že dopady klimatických zmien sú horšie a horšie, argumenty o vedeckej metóde nemajú veľkú váhu. To, že sú klimatické údaje systematicky horšie, než sa očakávalo, však nie je pravda – v mnohých ohľadoch sú dokonca lepšie, než sa čakalo.
Najsamozrejmejším tvrdením v súvislosti s globálnym otepľovaním je, že sa planéta ohrieva. V priebehu minulého storočia sa ohriala o 1 °C a klimatický panel OSN predpovedá, že počas tohto storočia sa ohreje o 1,6 až 3,8 °C, najmä v dôsledku prírastkov CO2. Priemer z 38 dostupných štandardných sérií merania od IPCC ukazuje aj to, že modely v tejto dekáde očakávajú teplotný prírastok v rozsahu asi 0,2 °C. Niečo také však zatiaľ nepozorujeme. Platí to pre všetky povrchové merania teplôt a ešte viac pre satelitné merania. Teploty v tejto dekáde nie sú horšie, než sa čakalo, vlastne ani nestúpajú. V skutočnosti klesajú o 0,01 až 0,1 °C za desať rokov. Pri najdôležitejšom ukazovateli globálneho otepľovania, pri vývoji teplôt, by sme teda mali počuť, že údaje sú v skutočnosti omnoho lepšie, než sa očakávalo. Podobné je, že v posledných štyroch rokoch sa znižuje tepelný obsah svetových morí – a to je opäť rozhodne omnoho lepšie, než sa očakávalo.
Ustavične počúvame o tom, ako ľadovce v Severnom ľadovom oceáne miznú rýchlejšie, než sa očakávalo. Najserióznejší vedci však tak isto pripúšťajú, že globálne otepľovanie je len časťou príčin. Ďalšou je, že arktická oscilácia štruktúry vetrov nad Severným ľadovým oceánom je momentálne v stave, ktorý neumožňuje prírastky k starým ľadovcom, lebo väčšinu ľadu okamžite vháňa do oceánu. Ešte dôležitejšie však je, že v Antarktíde neubúda ľadu, ale je ho za posledný rok nad priemerom. Modely IPCC by očakávali úbytok morského ľadu na oboch pologuliach, ale zatiaľ čo situácia v Arktíde je horšia, než sa čakalo, v Antarktíde je lepšia! Je ironické, že tlačová agentúra nám v roku 2007 oznámila, že „Arktída kvíli“ a že Severozápadný priechod je „prvýkrát v zaznamenaných dejinách“ otvorený. To, že je slávny Severozápadný priechod bez ľadu, pritom oznámila BBC už v roku 2000!
Sme zaplavovaní správami o tom, ako stúpajú hladiny morí a jedna štúdia za druhou zisťujú, že to bude ešte horšie, než predpovedá IPCC. Väčšina skutočných modelov však dochádza k výsledkom nárastu hladiny morí podľa IPCC, teda o 18 až 59 centimetrov počas storočia. Lenže tvrdenia, že pôjde o meter či viac, sa na predných stránkach novín lepšie vynímajú. Od roku 1992 pritom globálny vzostup morských hladín merajú satelity, a tie nám doložili stabilný prírastok o 3,2 milimetra za rok. Navyše za posledné dva roky sa hladiny morí nezvýšili vôbec – v skutočnosti mierne poklesli. Nemali by sme počuť, že je to omnoho lepšie, než sa očakávalo?
Hurikány boli mediálnym obrázkom, ktorý sprevádzal film Al Gora o zmene klímy. Spojené štáty boli v rokoch 2004 a 2005 kruto zasiahnuté, čo viedlo k tvrdeniam o pustošivejších búrkach v budúcnosti. Počas ďalších rokov však boli škody podpriemerné, pričom v roku 2006 prakticky vymizli. To je tiež rozhodne lepšie, než sa očakávalo. Gore na podporu údajného vedeckého konsenzu, že globálne otepľovanie je príčinou väčšej ničivosti hurikánov, citoval výskumníka z MIT Kerryho Emmanuela. Emmanuel však nedávno zverejnil štúdiu, ktorá ukazuje, že ani v ohrievajúcom sa svete sa výskyt ani intenzita hurikánov nemusia počas budúcich dvoch storočí podstatným spôsobom zvýšiť. Ani tomuto záveru sa v médiách mnoho pozornosti nedostalo.
Nie všetko je, samozrejme, lepšie, než sme si mysleli. Ale jednostranné preháňanie nevedie nikam.
Copyright: Project Syndicate, 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.