Ferovi Guldanovi sa práve v New Yorku skončila výstava. Konala sa v novom, oficiálne ešte neotvorenom Českom národnom dome (Bohemian National Hall), v Knižnici doktora Šimka, ktorý vlastne celú výstavu vymyslel. Na vernisáž sme prišli medzi prvými hosťami.
Fero nás privítal s pohárom vína v ruke: „Ten New York nie je taký hrozný, ako nás doma strašia. Veď to má normálne ľudské rozmery!“
V deň jeho odletu sme sa stretli na južnom cípe Manhattanu, v pivnej záhradke v Battery parku, na bilanciu.
.ako dopadla výstava? Si spokojný?
Výstava dopadla ako zvyčajne – zase som vydekoroval nejakú miestnosť.
.všetky obrazy boli nové, namaľované špeciálne pre newyorskú výstavu. Aká bola téma?
Výstava sa volala Malá prechádzka po európskom kultúrnom parku. Chcel som doniesť niečo, čo tu nemajú. Načo budem vo Svätom Jure kresliť New York, a potom ho nosiť do New Yorku? Tak som kreslil tatárske nájazdy, mykénsku bránu a tak.
.a básničky na obrazoch?
Povedal som si, že keď môžem kamarátom ilustrovať básničky, tak aj oni mi môžu svojimi básničkami ilustrovať obrazy. Sú tam texty Sama Ivašku, Sváťu Karáska, Zuzy Szatmáry, Mira Mališa, Paľa Flajžíka a Erika Ondrejičku, ktorý na vernisáži aj čítal. To sme si tak vymysleli, že Erik bude čítať a Miloš Železňák zahrá na gitare, obidvaja sú veľmi talentovaní. Ja som pôvodne ani nechcel ísť s nimi, ale prehovorili ma.
.takže New York ťa nezaujíma?
Ja som tu ako v kúpeľoch, nikam sa neplaším, nebehám po meste. Celý čas som bol u Šimkovcov na Staten Island. Ťahali ma do múzea, vraj „Metropolitné, to musíš vidieť, Ferko!“ Ale načo mám chodiť do múzea. Tam sú mŕtve veci, mňa zaujímajú živé. Bol som v pár galériách v Chelsea, to bolo smiešne. Brooklyn sa mi tiež páčil. Ale ísť v Amerike na impresionistov? To je pomýlené, nie?
.čo si tu teda týždeň robil?
Moja podmienka na to aby som prišiel, bola, že budem môcť pracovať.
.podarilo sa?
Áno, spravil som zopár obrazov. A Šimkovcom mozaiku. Keď som na Staten Island maľoval vonku pri takej pevnosti, hovoril som pani Šimkovej, že som v diaľke videl kozu. A ona mi povedala, že čo by tam robila koza, že to sa mi asi zdá, lebo mám doma kozy, a už mi z toho šibe. Tak sme sa na to miesto išli pozrieť a aha, čo tam bolo napísané (ukazuje mi obrázok s kozou a Fort Wadworth a textom „Please do not pet or feed the goats!“ – prosím nehladkajte a nekŕmte kozy).
.obrázok je podobnej farby ako väčšina obrazov na výstave (oranžovopieskový), podľa čoho vyberáš farby?
Podľa toho, čo mi žena kúpi. Alebo podľa toho, na čo je práve zľava. Minulý rok som stále používal oranžovú, to už išlo všetkým na nervy.
.a technika? Obrázky príťažlivo toxicky voňajú…
Najprv idú dve farebné tlače – latex a duvilaxy, potom spravím motívy. Robím to ako muzikanti elpéčku – v sérii. Séria uschne, na rad príde aktívne kolorovanie. Používam riedke olejové farby. Potom podpálim roh. A nakoniec vytieram, pripomína to sochárstvo alebo grafiku. Mám také obľúbené staré handry, ktoré som si doniesol aj sem. Colník sa dosť čudoval, keď mi na letisku vyhádzal celý kufor.
.použiješ obrazy z newyorskej výstavy aj inde?
Podobnú sériu mám rozpracovanú do kaplnky detskej onkológie na Kramároch. Ale tam to musí byť na preglejkách a plátnach, lebo sú tam amorfné tvary. Malo to byť ekumenické. Budem preto maľovať zázraky. Začnem mojím najobľúbenejším, premenou vody na víno.
.apropos víno…
Toto ide do .týždňa, čo? My sme s Ľubom Feldekom robili také víno – on písal epitafy, ja som kreslil obrázky a dávali sme to na škatule s vínom, dobrým, z Jura. Tí intelektuáli v Artfóre to vôbec nepochopili. Bol krst, všetko fajn, Kušnierik tam bol, všetci sa smiali, akože dobrý fór, a potom nič. Dali to do rohu, päť rokov to tam trčí. To tam napíš, dobre?
Fero nás privítal s pohárom vína v ruke: „Ten New York nie je taký hrozný, ako nás doma strašia. Veď to má normálne ľudské rozmery!“
V deň jeho odletu sme sa stretli na južnom cípe Manhattanu, v pivnej záhradke v Battery parku, na bilanciu.
.ako dopadla výstava? Si spokojný?
Výstava dopadla ako zvyčajne – zase som vydekoroval nejakú miestnosť.
.všetky obrazy boli nové, namaľované špeciálne pre newyorskú výstavu. Aká bola téma?
Výstava sa volala Malá prechádzka po európskom kultúrnom parku. Chcel som doniesť niečo, čo tu nemajú. Načo budem vo Svätom Jure kresliť New York, a potom ho nosiť do New Yorku? Tak som kreslil tatárske nájazdy, mykénsku bránu a tak.
.a básničky na obrazoch?
Povedal som si, že keď môžem kamarátom ilustrovať básničky, tak aj oni mi môžu svojimi básničkami ilustrovať obrazy. Sú tam texty Sama Ivašku, Sváťu Karáska, Zuzy Szatmáry, Mira Mališa, Paľa Flajžíka a Erika Ondrejičku, ktorý na vernisáži aj čítal. To sme si tak vymysleli, že Erik bude čítať a Miloš Železňák zahrá na gitare, obidvaja sú veľmi talentovaní. Ja som pôvodne ani nechcel ísť s nimi, ale prehovorili ma.
.takže New York ťa nezaujíma?
Ja som tu ako v kúpeľoch, nikam sa neplaším, nebehám po meste. Celý čas som bol u Šimkovcov na Staten Island. Ťahali ma do múzea, vraj „Metropolitné, to musíš vidieť, Ferko!“ Ale načo mám chodiť do múzea. Tam sú mŕtve veci, mňa zaujímajú živé. Bol som v pár galériách v Chelsea, to bolo smiešne. Brooklyn sa mi tiež páčil. Ale ísť v Amerike na impresionistov? To je pomýlené, nie?
.čo si tu teda týždeň robil?
Moja podmienka na to aby som prišiel, bola, že budem môcť pracovať.
.podarilo sa?
Áno, spravil som zopár obrazov. A Šimkovcom mozaiku. Keď som na Staten Island maľoval vonku pri takej pevnosti, hovoril som pani Šimkovej, že som v diaľke videl kozu. A ona mi povedala, že čo by tam robila koza, že to sa mi asi zdá, lebo mám doma kozy, a už mi z toho šibe. Tak sme sa na to miesto išli pozrieť a aha, čo tam bolo napísané (ukazuje mi obrázok s kozou a Fort Wadworth a textom „Please do not pet or feed the goats!“ – prosím nehladkajte a nekŕmte kozy).
.obrázok je podobnej farby ako väčšina obrazov na výstave (oranžovopieskový), podľa čoho vyberáš farby?
Podľa toho, čo mi žena kúpi. Alebo podľa toho, na čo je práve zľava. Minulý rok som stále používal oranžovú, to už išlo všetkým na nervy.
.a technika? Obrázky príťažlivo toxicky voňajú…
Najprv idú dve farebné tlače – latex a duvilaxy, potom spravím motívy. Robím to ako muzikanti elpéčku – v sérii. Séria uschne, na rad príde aktívne kolorovanie. Používam riedke olejové farby. Potom podpálim roh. A nakoniec vytieram, pripomína to sochárstvo alebo grafiku. Mám také obľúbené staré handry, ktoré som si doniesol aj sem. Colník sa dosť čudoval, keď mi na letisku vyhádzal celý kufor.
.použiješ obrazy z newyorskej výstavy aj inde?
Podobnú sériu mám rozpracovanú do kaplnky detskej onkológie na Kramároch. Ale tam to musí byť na preglejkách a plátnach, lebo sú tam amorfné tvary. Malo to byť ekumenické. Budem preto maľovať zázraky. Začnem mojím najobľúbenejším, premenou vody na víno.
.apropos víno…
Toto ide do .týždňa, čo? My sme s Ľubom Feldekom robili také víno – on písal epitafy, ja som kreslil obrázky a dávali sme to na škatule s vínom, dobrým, z Jura. Tí intelektuáli v Artfóre to vôbec nepochopili. Bol krst, všetko fajn, Kušnierik tam bol, všetci sa smiali, akože dobrý fór, a potom nič. Dali to do rohu, päť rokov to tam trčí. To tam napíš, dobre?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.