kľúčovým cieľom ruského prezidenta Vladimíra Putina v zahraničnej politike je odhaliť Ameriku ako „papierového tigra“, čiže neškodného súpera, posmeliť iné štáty a zvýšiť možnosť, že nastane konfrontácia Ruska s NATO. Putinov útok na dva veľké postsovietske štáty, ktorý by po vojne s Ukrajinou mohol nastať, bude testom – ak naň USA nezareaguje, bude to znamenať pokračujúci rozpad svetového usporiadania, v ktorom sú od konca studenej vojny hlavným garantom Spojené štáty. Keby Rusko ovládlo Bielorusko, jeho vojská by sa ocitli na hraniciach s dvoma členskými štátmi NATO – Poľskom a Litvou.
„Možnosť, že Rusko vytvorí politickú nestabilitu v Bielorusku a v Kazachstane, aby mohlo vojensky zakročiť, je dnes tým aktuálnejšia, že Kremeľ tlačí topánka na domácej politickej scéne.“
Na prvý pohľad sú Bielorusko a Kazachstan nesmierne odlišné. Bielorusko s 9,5 milióna prevažne slovanskej populácie, vyznávajúcej ruské pravoslávie, hraničí s Ruskom na severozápade. Kazachstan na juhovýchode a jeho 18-miliónová populácia je prevažne turkická, moslimského vierovyznania. No v najbližších dvoch rokoch obidve krajiny možno postihnú vážne domáce politické a ekonomické ťažkosti, a tie môžu viesť k zahraničnopolitickým rozhodnutiam, ktoré by pre Putina predstavovali pokušenie na inváziu – buď aby riešil „bezpečnostné záujmy“ Ruska, alebo podporil svoju popularitu na domácom fronte.
Hoci Bielorusko a Kazachstan patria spomedzi postsovietskych krajín k najlojálnejším spojencom Ruska, čoskoro sa to možno zmení. Bielorusko sa už nemôže spoliehať na ruskú finančnú pomoc, pretože nízke ceny ropy, pokles HDP a ekonomické problémy Ruska. A tak sa jeho autoritársky režim Alexandra Lukašenka opatrne pustil do liberalizácie,
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.