dievča prišlo preňho poprosiť o spoveď a sväté prijímanie u nich doma v dedine za Trnavou. Na kúsok papierika mi nakreslila minimapu, lebo dostať sa k nim bolo trochu komplikované. Bola tak nenútene naliehavá, že som tam ešte v ten večer zašiel.
Stretnutie s otcom malo pre mňa silnú a múdru výpovednú hodnotu.
Keď som otvoril dvere do kuchyne, neveril som vlastným očiam. V kuchyni za stolom sedelo aj nad stolom stálo osem detí od najmenších až po veľkých a ich mamička.
Všetci boli usmievaví, pokojní, plní nádeje, štebotali a žartovali. Na všeličo sme spomínali, aj večeru som dostal, veľa sme sa smiali na tom, ako sa mamička s oteckom stretli. Našiel som tam aj možného kandidáta do našej rehole, čo len umocnilo atmosféru radosti. Lúčili sme sa neskoro, akoby sme boli dlhoroční známi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.