Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ponoriť sa do nedomova

.andrej Bán .časopis .fototéma

Český fotograf Jindřich Štreit je výnimočná postava, obrazne aj doslovne. Zjav starozákonného proroka s bielymi vlasmi a bielou bradou, čerstvý sedemdesiatnik.

štíhly vitálny chlap, ktorý za svoj tvorivý život urobil viac výstav a kníh, ako si ktokoľvek dokáže čo len predstaviť. A pritom (milý Jindro, prepáč), nejde, samozrejme, o kvantitu. Jeho základné dielo, ktoré predurčilo čokoľvek, čo robil – a robí dodnes – pochádza z malého kúska zeme na severe Moravy, z dedinky Sovinec a jej okolia, kde v tieni stredovekého hradu žije povestných „pár duší“. A Štreit, za socializmu učiteľ, ale aj pracovník v poľnohospodárstve, žije spolu s nimi. Nie popri nich, spolu s nimi. To slovíčko spolu je kľúčové.

V Sovinci a okolí „za Husáka“ spravil ikonické dielo, výstavu a knihu Vesnice je svět. Áno, pre vnímavých a poučených je to jasný odkaz, jasná parafráza globalizácie – svet je dedina. Štreit v kvapke ukázal more. Jeho surové (v zmysle autentickej reality) čiernobiele fotografie už desiatky rokov zobrazujú každodenné rituály, často smutné a ešte častejšie bizarné, obyčajných ľudí. S malým „o“, pochopiteľne. Všetkých tých ľudkov bez mena a bez pozemskej slávy, ktorí sa dajako pretĺkajú pri pive či slivovici životom. Klišé? Ani náhodou! Po roku 1989 Štreit začal učiť dokumentárnu fotografiu na Institutu tvůrčí fotografie (ITF) v Opave, kde má desiatky, dnes už zrejme stovky študentov, nasledovníkov.

To je ale tá menej podstatná časť. Tá dôležitejšia, teda podľa mňa, sú jeho fotografie dedín v rôznych krajinách sveta. Od Francúzska až po Buriatsko. A opäť, vždy to boli čiernobiele fotografie, zrnité, s tmavými plochami, často v prítmí šerosvitu, bez blesku a s typickým zrnom, ktoré my fotografi dôverne poznáme. Medzitým robil knihy aj o železiarňach či o narkomanoch. Zdalo sa, že autor ostane verný svojmu naratívu, svojmu jazyku, ktorým rozpráva príbehy. Popri svojej autorskej práci organizoval a kurátorsky zabezpečoval najmä na svojej rodnej Morave výstavy popredných českých a slovenských výtvarníkov, sochárov, grafikov či iných umelcov. Už za socializmu, a najmä tých neoficiálnych. Bol a je obetavý milovník umenia, aj umenia živej komunikácie. V dnešnej dobe ide akoby o úkaz z prehistórie, keď sa žilo v komunite.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite