musím sa hneď na úvod priznať, že recenzia knihy spriateleného človeka sa nepíše len tak ľahko. Navyše, keď ide o knihu fotografií autora, ktorý neverí, že sa prežitá skúsenosť dá tlmočiť a ak vôbec, tak iba jej fragment, čím je podľa neho aj fotografia ako taká. Aspoň nejako takto o tom píše Andrej Bán v úvode svojej knihy Na juh od raja, ktorá prináša výber jeho fotografií z ostatných dvadsiatich piatich rokov a krajín rovnakého počtu.
Andrej teda už štvrťstoročie prináša ako fotograf a reportér svedectvo o príbehoch obetí vojen, konfliktov a katastrof z rôznych krajín od Afganistanu až po Ukrajinu. Je konkrétny, tak ako nám to Chris Steele-Perkins, legendárny britský fotograf agentúry Magnum Photos, pripomína na prvej vnútornej strane tejto knihy. „Fotožurnalizmus by mal byť konkrétny. Mal by byť o konkrétnej udalosti v konkrétnom čase, na konkrétnom mieste a z konkrétneho dôvodu. Väčšinou taký aj je, ale nemôžeme zabudnúť, že kontext dodávajú fotografiám práve slová.“
Andrej je aj majstrom slova, je zriedkavou kombináciou výnimočného fotografa a zároveň reportéra, je stelesnením sna každého vydavateľa mať dva v jednom. Nepoznám nijakého iného žurnalistu na Slovensku, ktorý by bol doma či v zahraničí tak cenený a oceňovaný za svoje texty, ako aj fotografie. So zveličením by sa dalo povedať, že o niečo podobné sa pokúšal Peter Sagan na tohtoročnej letnej olympiáde, lenže jemu to popri cestnej cyklistike v tej horskej vôbec nevyšlo. Andrejova dvojdisciplínová kniha okrem vyše osemdesiatich čiernobielych fotografií prináša aj dve desiatky reportáží.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.