Psychológ Vladimír Dočkal z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie sa problematike nadaných detí venuje celý profesionálny život. V rokoch 2000 — 2005 overoval možnosti vzdelávania týchto detí.
.k čomu ste dospeli po piatich rokoch skúmania? Treba intelektovo mimoriadne nadané deti vzdelávať osobitne?
Možno sa odo mňa očakáva, že poviem áno, ale nepoviem to. Mnohé tieto deti majú špeciálne edukačné potreby, ale stačí pre ne vytvoriť individuálny vzdelávací program. A ten možno uskutočňovať aj v bežnej škole a z mnohých dôvodov to pokladám za rozumnejšie.
.koľko je mimoriadne nadaných detí v populačnom ročníku?
Je to vec dohovoru. Vo výskumoch sa to často definuje dvoma percentami, ale keď uvažujeme, koľkým deťom treba venovať špeciálny prístup, tak by som sa prihováral, aby ich bolo viac: 2 až 5 percent. Môžu však ostať integrované v normálnych školách, umožňuje to od roku 2005 aj naša legislatíva. Integrácia týchto detí má ešte jednu výhodu: predstavte si, že nežijete v Bratislave ani vo väčšom meste a máte mimoriadne talentované dieťa. Presťahujete sa kvôli nemu do mesta, v ktorom pracujú špeciálne triedy? Nie je primeranejšie vytvoriť aj v bežnej škole predpoklady, aby sa talent dieťaťa rozvíjal, ale zároveň aby vedelo fungovať so svojimi spolužiakmi a aby oni vedeli fungovať s ním?
.teda nesegregovať deti na prvom stupni?
Nie je dobré segregovať malé deti, užitočné to môže byť iba pre zlomok populácie, v ktorej sa skutočne mimoriadny talent spája s nejakými problémami. Istý stupeň segregácie pripúšťam na druhom stupni, to je aj prípad osemročných gymnázií. Ale ja som presvedčený, že lepšia cesta je diferenciácia a vyššia kvalita druhého stupňa základnej školy. To bola idea, o ktorej sa veľa hovorilo, ale urobilo sa v nej veľmi málo. Základná škola, ktorá poskytuje všeobecné vzdelanie, má byť absolvovaná spoločne. Je prirodzené a zdravé, keď ľudia žijú spolu a súčasne si uvedomujú, že každý je iný a učia sa s tým žiť. Sociálny vývin má prebiehať v normálnych podmienkach, až po deviatej triede je už segregácia logická a prirodzená.
.keď sa v deväťdesiatych rokoch uvažovalo o tom, či obnoviť osemročné gymnáziá, čo hovorili psychológovia?
Bolo viac takých, čo boli proti. Aj ja som bol proti, aby sa tieto školy obnovili. No ani tí, čo boli za, nepredpokladali, že sa tak rozšíria a že ich bude toľko. Bol tu silný tlak rodičovskej verejnosti, ktorému úradníci nevedeli odolať, a už vôbec nie vtedy, keď sa sami stali rodičmi a svoje deti chceli dať na osemročné gymnáziá.
.odporúčate rodičom, aby dali svoje šikovné dieťa na osemročné gymnázium?
Áno, keď vidím, že je dieťa šikovné, tak rodičom poviem, že hoci mne sa osemročné gymnáziá ako idea nepáčia, v súčasnej dobe tam svoje dieťa dajte. Úroveň základných škôl poklesla, lebo temer všetky deti od priemeru vyššie idú na gymnáziá. Ale na druhej strane bojujem za to, aby sa ten systém zmenil, aby absolútna väčšina deti získavala základné vzdelanie spoločne a aby vzrástla úroveň základných škôl. Iste, na druhom stupni by mohli byť aj osemročné gymnáziá, ale iba pre malé percento detí, u ktorých už v desiatich rokoch vieme s väčšou pravdepodobnosťou odhadnúť, že sú mimoriadne nadané.
.ako vnímate fakt, že selekciu robia už aj mnohé základné školy, aby si utvorili napríklad jazykovú triedu so šikovnejšími deťmi?
Rozumiem učiteľom, prečo to robia. Práca v homogénnejšej triede je jednoduchšia ako v rôznorodej triede s 25 deťmi, a umožňuje aj efektívnejšie vyučovanie. Pre sociálny vývin dieťaťa to však môže byť nebezpečné. Rozhodne nie je dobré, keď je jazyková trieda vnímaná ako tá dobrá a ostatné triedy ako tie zlé. Ak máme v škole jazykovú triedu, bude vhodné aj ostatné triedy na niečo zamerať, hoci aj na praktické činnosti. Dokonca aj na prvom stupni. Našou ideou by nemala byť jednotná škola, ale spoločná, no diferencovaná základná škola.
.vo Fínsku, ktoré má špičkový vzdelávací systém, termín „mimoriadne nadané deti“ na základných školách vôbec nepoužívajú.
Ani ja si nemyslím, že je to správne označovanie. Ale do nášho nového školského zákona sa dostalo ešte horšie označenie pre takéto deti: dieťa s nadaním. To znamená, že ostatné deti sú bez nadania? Ja som v rámci svojich výskumov dospel k presvedčeniu, že nadanie má každý, ide len o to aké. A potom môžeme hovoriť, že niektorí ho majú mimoriadne.
.takže ešte raz – k čomu ste vy, ako detský psychológ skúmajúci náš vzdelávací systém, dospeli?
Školský systém má byť variabilný. Väčšina nadpriemerných detí má byť integrovaná, no už na prvom stupni môžu postupovať podľa náročnejšieho vzdelávacieho programu ako ich spolužiaci. Druhý stupeň treba výraznejšie diferencovať, a to aj tak, že deti budú postupovať pri vzdelávaní rôznym tempom. Ako matematik som napríklad piatak, ale ako dejepisár som siedmak, prečo nie? Je to síce organizačne náročné, ale keď to vedia urobiť vo Fínsku, tak by sme sa mohli pokúsiť urobiť to aj my.
.k čomu ste dospeli po piatich rokoch skúmania? Treba intelektovo mimoriadne nadané deti vzdelávať osobitne?
Možno sa odo mňa očakáva, že poviem áno, ale nepoviem to. Mnohé tieto deti majú špeciálne edukačné potreby, ale stačí pre ne vytvoriť individuálny vzdelávací program. A ten možno uskutočňovať aj v bežnej škole a z mnohých dôvodov to pokladám za rozumnejšie.
.koľko je mimoriadne nadaných detí v populačnom ročníku?
Je to vec dohovoru. Vo výskumoch sa to často definuje dvoma percentami, ale keď uvažujeme, koľkým deťom treba venovať špeciálny prístup, tak by som sa prihováral, aby ich bolo viac: 2 až 5 percent. Môžu však ostať integrované v normálnych školách, umožňuje to od roku 2005 aj naša legislatíva. Integrácia týchto detí má ešte jednu výhodu: predstavte si, že nežijete v Bratislave ani vo väčšom meste a máte mimoriadne talentované dieťa. Presťahujete sa kvôli nemu do mesta, v ktorom pracujú špeciálne triedy? Nie je primeranejšie vytvoriť aj v bežnej škole predpoklady, aby sa talent dieťaťa rozvíjal, ale zároveň aby vedelo fungovať so svojimi spolužiakmi a aby oni vedeli fungovať s ním?
.teda nesegregovať deti na prvom stupni?
Nie je dobré segregovať malé deti, užitočné to môže byť iba pre zlomok populácie, v ktorej sa skutočne mimoriadny talent spája s nejakými problémami. Istý stupeň segregácie pripúšťam na druhom stupni, to je aj prípad osemročných gymnázií. Ale ja som presvedčený, že lepšia cesta je diferenciácia a vyššia kvalita druhého stupňa základnej školy. To bola idea, o ktorej sa veľa hovorilo, ale urobilo sa v nej veľmi málo. Základná škola, ktorá poskytuje všeobecné vzdelanie, má byť absolvovaná spoločne. Je prirodzené a zdravé, keď ľudia žijú spolu a súčasne si uvedomujú, že každý je iný a učia sa s tým žiť. Sociálny vývin má prebiehať v normálnych podmienkach, až po deviatej triede je už segregácia logická a prirodzená.
.keď sa v deväťdesiatych rokoch uvažovalo o tom, či obnoviť osemročné gymnáziá, čo hovorili psychológovia?
Bolo viac takých, čo boli proti. Aj ja som bol proti, aby sa tieto školy obnovili. No ani tí, čo boli za, nepredpokladali, že sa tak rozšíria a že ich bude toľko. Bol tu silný tlak rodičovskej verejnosti, ktorému úradníci nevedeli odolať, a už vôbec nie vtedy, keď sa sami stali rodičmi a svoje deti chceli dať na osemročné gymnáziá.
.odporúčate rodičom, aby dali svoje šikovné dieťa na osemročné gymnázium?
Áno, keď vidím, že je dieťa šikovné, tak rodičom poviem, že hoci mne sa osemročné gymnáziá ako idea nepáčia, v súčasnej dobe tam svoje dieťa dajte. Úroveň základných škôl poklesla, lebo temer všetky deti od priemeru vyššie idú na gymnáziá. Ale na druhej strane bojujem za to, aby sa ten systém zmenil, aby absolútna väčšina deti získavala základné vzdelanie spoločne a aby vzrástla úroveň základných škôl. Iste, na druhom stupni by mohli byť aj osemročné gymnáziá, ale iba pre malé percento detí, u ktorých už v desiatich rokoch vieme s väčšou pravdepodobnosťou odhadnúť, že sú mimoriadne nadané.
.ako vnímate fakt, že selekciu robia už aj mnohé základné školy, aby si utvorili napríklad jazykovú triedu so šikovnejšími deťmi?
Rozumiem učiteľom, prečo to robia. Práca v homogénnejšej triede je jednoduchšia ako v rôznorodej triede s 25 deťmi, a umožňuje aj efektívnejšie vyučovanie. Pre sociálny vývin dieťaťa to však môže byť nebezpečné. Rozhodne nie je dobré, keď je jazyková trieda vnímaná ako tá dobrá a ostatné triedy ako tie zlé. Ak máme v škole jazykovú triedu, bude vhodné aj ostatné triedy na niečo zamerať, hoci aj na praktické činnosti. Dokonca aj na prvom stupni. Našou ideou by nemala byť jednotná škola, ale spoločná, no diferencovaná základná škola.
.vo Fínsku, ktoré má špičkový vzdelávací systém, termín „mimoriadne nadané deti“ na základných školách vôbec nepoužívajú.
Ani ja si nemyslím, že je to správne označovanie. Ale do nášho nového školského zákona sa dostalo ešte horšie označenie pre takéto deti: dieťa s nadaním. To znamená, že ostatné deti sú bez nadania? Ja som v rámci svojich výskumov dospel k presvedčeniu, že nadanie má každý, ide len o to aké. A potom môžeme hovoriť, že niektorí ho majú mimoriadne.
.takže ešte raz – k čomu ste vy, ako detský psychológ skúmajúci náš vzdelávací systém, dospeli?
Školský systém má byť variabilný. Väčšina nadpriemerných detí má byť integrovaná, no už na prvom stupni môžu postupovať podľa náročnejšieho vzdelávacieho programu ako ich spolužiaci. Druhý stupeň treba výraznejšie diferencovať, a to aj tak, že deti budú postupovať pri vzdelávaní rôznym tempom. Ako matematik som napríklad piatak, ale ako dejepisár som siedmak, prečo nie? Je to síce organizačne náročné, ale keď to vedia urobiť vo Fínsku, tak by sme sa mohli pokúsiť urobiť to aj my.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.