keď v roku 1930 švajčiarsky psychiater Ludwig Binswanger uvažoval o sne a realite, napísal, že život človeka sa odohráva vždy na dvoch póloch. Na jednej strane je to náš biologický život a dejiny, ako sa naozaj odohrali. Na druhej strane sú to zas naše vnútorné, často snové osobné príbehy; naše prispôsobené, fiktívne dejiny. A hoci „vnútorný príbeh života nemožno zamieňať s vonkajším príbehom či s dejinami sveta“, píše Binsvanger, to, čo obe zložky prepája, je naša existencia. Inými slovami, naše sny – či už nočné, alebo bdelé – majú veľký vplyv na to, ako žijeme.
galéria či múzeum?
Slovenská národná galéria pripravila v Esterházyho paláci v Bratislave novú výstavu kurátoriek Kataríny Bajcurovej, Petry Hanákovej a Bohumily Koklesovej. Výstava nesie názov Sen x skutočnosť a pod názvom sa spresňuje, že ide o tému umenia a propagandy v období medzi rokmi 1939 až 1945. To má zvýrazniť aj plagát výstavy. Slovo „sen“ sa na ňom uvádza v jednoduchom bezpätkovom písme, zatiaľ čo slovo „skutočnosť“ je vysádzané fontom odkazujúcim na staré nemecké písmo Fraktur, známejšie vo verzii Švabach, ktoré tu zjavne symbolizuje nacizmus. Paradoxom však je, že Hitler a jeho písmoznalci font Fraktur odmietli, pretože sa zakladal na švabašských židovských literách. A tak ho už od roku 1941 nariadili nahradiť starším románskym fontom Antique. Lenže to je podobné ako s tým Binswangerom: jedna vec sú dejiny, ako sa naozaj odohrali, druhá zas naše prispôsobené symboly.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.