pre Slovensko to nebol zlý športový rok. Slušný výsledok predstavujú už len tie štyri medaily z olympijských hier v Rio de Janeiro. Dve striebra a jedno zlato z vodáckych disciplín a najmä víťazstvo Mateja Tótha v chôdzi na 50 km priniesli veľa radosti do krajiny, kde je dôvodov na radosť čoraz menej. To isté platí pre Saganov ďalší zelený dres z Tour de France a obhájený titul majstra sveta. A teraz sa k tomu pridalo ešte aj neočakávané víťazstvo Dominiky Cibulkovej na turnaji majsteriek.
Kľúčovým slovom v predchádzajúcej vete – a kľúčom k celej eufórii, ktorú toto víťazstvo u nás vyvolalo – je slovo „neočakávané“. Nie nečakané, neočakávané. Cibulková patrí do svetovej desiatky a pri takýchto hráčkach nie je víťazstvo nad hociktorou svetovou hráčkou nečakané. Napriek tomu od nej neočakávame víťazstvá ako na bežiacom pásme, a už vôbec nie vo finálových zápasoch najväčších turnajov. Na rozdiel od Škantárovcov, Tótha či Sagana, ktorí vo svojich disciplínach dominujú a víťazstvá od nich považujeme takmer za splnenie povinnosti, u Dominiky je to iné. Medzi absolútnou svetovou špičkou je predsa len ešte stále tak trochu outsiderkou a víťazstvá outsiderov nesú so sebou vždy oveľa výraznejšiu emóciu ako víťazstvá favoritov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.