takmer pred štvrťstoročím po nástupe druhej Mečiarovej vlády jeden z vtedajších ideológov HZDS a minister kultúry Slobodník so sebe vlastnou otvorenosťou vyhlásil: „Ak budeme mať v rukách rozhlas a televíziu, celé Slovensko bude vyzerať úplne inak.“ Stalo sa. Ešte bolo treba vymeniť riaditeľa, podľa Mečiara síce HZDS blízkeho a politicky poslušného, len neschopného Stadtruckera, za schopnejšieho starého komunistického propagandistu Darma, toho vzápätí za mladého mečiarovského propagandistu Kubiša a bolo vymaľované. Spravodajstvo a publicistika sa venovali kriminalizovaniu Michala Kováča ml., nastúpili „utajení svedkovia“, humoristov a satirikov nahradili Kapustove plesnivé fašírky...
V roku 1993 bolo v Slobodníkových slovách isté rácio – televízia na Slovensku bola len jedna, neboli stovky televíznych staníc v káblových rozvodoch, satelitoch či na internete, o spravodajských portáloch či internetových stránkach denníkov sme ani nechyrovali...
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.