všetko sa to začalo biologickou kontrolou, využitím jedného živočíšneho druhu na elimináciu iného. A lienka východná (Harmonia axyridis), ktorá sa u nás za posledné roky vďačne udomácnila, v tom vôbec nebola prvá. Lienky sa začali využívať na elimináciu hmyzu už v roku 1888. Vtedy sa využil iný druh lienky – konkrétne austrálska Rodolia cardinalis. Používal sa na obmedzenie škodcov austrálskeho pôvodu, ktoré vyciciavali šťavu z citrónovníkov v Kalifornii. A tak americký entomológ Charles Valentine Riley (1843 – 1895) prišiel s dôvtipným nápadom využiť proti austrálskym parazitom austrálskeho predátora. A Rodolia zázračne pomohla.

„Poľnohospodári by radšej brali vošky než premnožené lienky.“

Po dobrej skúsenosti s apetítom cudzokrajných lienok sa poľnohospodári obrátili na lienku východnú. Pôvodne mali byť vypustené iba v skleníkoch, no čo čert nechcel, lienky odtiaľ ušli a potom sa už nedali zastaviť. V Severnej Amerike si tak nažívali viac ako päťdesiat rokov a učili sa, ako v novom prostredí prežiť. Zakrátko si niektorí podnikavci uvedomili, že z lienok môže byť výborný biznis a začali ich dovážať a predávať. O efektívnom predátorovi vošiek sa dopočuli aj vo Francúzsku a už nevedno, komu napadlo túto lienku z Ameriky doviezť. A keď sa životaschopnej lienke podarilo prekonať steny francúzskych skleníkov, Európa jej ležala pod nohami. Na Slovensko sa ázijská lienka, ktorej sa skrátene hovorí haraxy alebo harmonia, dostala okolo roku 2007 až 2008.

Z ničiteľa škodcov sa pomerne rýchlo vykľul invazívny cudzokrajný druh, ktorému sa úspešne podarilo z našej starej dobrej lienky so siedmimi bodkami vyrobiť martýrku. Otázka znie: vymkla sa biologická kontrola spod kontroly, alebo je rozšírenie lienky ázijskej predsa len prospešné? Alebo by sme tu inak mali nadmieru inej, tiež nechcenej hávede? Zatiaľ sa ukazuje, že poľnohospodári by radšej brali vošky než premnožené lienky. A že nijaký ľudský zásah do prírody neostáva bez jej okamžitej odpovede.

lienka ničomná

„Lienku východnú hlásite stále v Martine, Zvolene, Nitre, Svidníku a v Bratislave. Ďakujeme!” oznamuje jeden z mnohých príspevkov na fejsbúkovej skupine Lienky Slovenska. Skupina existuje už dlhšie, no až túto jeseň zažíva veľký nárast nových fanúšikov. Administrátorka Sandra Viglášová dostáva každodenne desiatky fotografií rôznych druhov lienok od všelijakých nadšencov. A vôbec ju tieto správy neotravujú – Sandra je doktorandkou na Ústave ekológie lesa SAV a jej štúdium sa už tri roky zameriava na lienkovité spoločenstvá so zreteľom na invazívnu lienku. Fanúšikovia jej tak dávajú cenné tipy na zimoviská rôznych druhov lienok. Tam sa potom Sandra vyberie, lienky sklepáva a skúma.