Aktuálne sa do súčasných časov ekonomickej krízy trafil vydavateľ knihy Jareda Diamonda Kolaps. Prečo niektoré spoločnosti vytrvali a po niektorých ostali len viac či menej masívne kamenné ruiny? To, čo sa prihodilo úspešným a napohľad nezničiteľným kultúram, sa môže prihodiť aj nám? Ktoré príznaky sprevádzali zánik civilizácií? A pre aké politické, sociálne a ekonomické riešenia sa máme rozhodnúť teraz?
V sedemstostránkovej štúdii tohto amerického biológa, ktorý za svoju knihu Osudy lidských společností získal Pulitzerovu cenu, sa autor na načrtnuté otázky pokúša odpovedať v štyroch základných blokoch. Najskôr na základe konkrétneho príkladu zo súčasnej americkej Montany, na príklade zaniknutých civilizácií vo svojom čase úspešných obyvateľov Veľkonočného ostrova, Mayov a vikinskej spoločnosti v Grónsku, v obraze moderných spoločností od Somálska po Čínu. Na záver si Diamond necháva kapitolu, ktorej obsahom je niekoľko dobre mienených praktických rád, ktoré sa dotýkajú hlavne spolužitia ľudského spoločenstva a prírody, idey trvalo udržateľného životného prostredia.
Kolaps je kniha, ktorú by si mali prečítať najmä tí, ktorí nesú zodpovednosť za rozhodnutia, týkajúce sa ľudskej spoločnosti a nevratnej premeny krajiny. Tí však u nás, zdá sa, stále naháňajú výšku HDP a preferujú projekty, ktoré vyžadujú liať tony betónu do diaľnic, priehrad či jadrových elektrární, ktoré potom možno ostanú ako jediné pamiatky na našu úspešnú súšasnosť.
Roberto Saviano sa vo svojej osobnej výpovedi a ekonomickej moci a brutálnej rozpínavosti neapolskej camorry dočkal ako spisovateľ jednej z najväčších satisfakcií. Za svoju knihu Gomorra sa mu práve zo strany jej protagonistov dostalo takého uznania, že od roku 2006 musí žiť utajene a pod policajnou ochranou. Taliansky Salman Rushdie sa za svoje autentické dielo dočkal zaslúženého uznania doma aj v zahraničí, kniha Gomorra práve vychádza aj v slovenčine. Či by však dnes niekto z jeho menej úspešných literárnych kolegov chcel žiť aj v jeho koži?
V sedemstostránkovej štúdii tohto amerického biológa, ktorý za svoju knihu Osudy lidských společností získal Pulitzerovu cenu, sa autor na načrtnuté otázky pokúša odpovedať v štyroch základných blokoch. Najskôr na základe konkrétneho príkladu zo súčasnej americkej Montany, na príklade zaniknutých civilizácií vo svojom čase úspešných obyvateľov Veľkonočného ostrova, Mayov a vikinskej spoločnosti v Grónsku, v obraze moderných spoločností od Somálska po Čínu. Na záver si Diamond necháva kapitolu, ktorej obsahom je niekoľko dobre mienených praktických rád, ktoré sa dotýkajú hlavne spolužitia ľudského spoločenstva a prírody, idey trvalo udržateľného životného prostredia.
Kolaps je kniha, ktorú by si mali prečítať najmä tí, ktorí nesú zodpovednosť za rozhodnutia, týkajúce sa ľudskej spoločnosti a nevratnej premeny krajiny. Tí však u nás, zdá sa, stále naháňajú výšku HDP a preferujú projekty, ktoré vyžadujú liať tony betónu do diaľnic, priehrad či jadrových elektrární, ktoré potom možno ostanú ako jediné pamiatky na našu úspešnú súšasnosť.
Roberto Saviano sa vo svojej osobnej výpovedi a ekonomickej moci a brutálnej rozpínavosti neapolskej camorry dočkal ako spisovateľ jednej z najväčších satisfakcií. Za svoju knihu Gomorra sa mu práve zo strany jej protagonistov dostalo takého uznania, že od roku 2006 musí žiť utajene a pod policajnou ochranou. Taliansky Salman Rushdie sa za svoje autentické dielo dočkal zaslúženého uznania doma aj v zahraničí, kniha Gomorra práve vychádza aj v slovenčine. Či by však dnes niekto z jeho menej úspešných literárnych kolegov chcel žiť aj v jeho koži?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.