juraj Kracha prišiel do Ameriky na jeseň roku 1881 cez Budapešť a Brémy. V uhorskej dedinke zanechal svoju mladú ženu, sestru a ovdovenú matku. Možno dúfal, že za sebou rovnako zanecháva aj nekonečnú biedu a útlak, ktoré boli údelom slovenského roľníka v mocnárstve Františka Jozefa.“ Týmito slovami sa začína román Von z tejto pece (Out of This Furnace) amerického spisovateľa Thomasa Bella z roku 1941. Na amerických univerzitách ide o povinné čítanie. Autor na príklade rodiny zo Slovenska vykresľuje fenomén prisťahovalectva do USA na prelome 19. a 20. storočia. No román má aj silný sociálny rozmer. Bell ukazuje ťažké životné podmienky robotníkov v pennsylvánskych oceliarňach.
„Útek „od pece“ sa podaril. Americkí Slováci dosiahli a čiastočne aj predbehli príjmovú úroveň starousadlíkov.“
americký sen
V baniach sa pracovalo desať hodín denne, v oceliarňach dvanásť. „V období pred prvou svetovou vojnou sa v týchto prácach sotva dalo zarobiť viac ako 1,50 dolára na deň“, píše historička Elena Jakešová. No aj to bolo viac, než sa zarábalo doma, na agrárnom Slovensku. V roku 1914 už žilo v USA asi pol milióna Slovákov. Starousadlíci na nich často hľadeli cez prsty. Volali ich „Hunkies“.
Názov Von z tejto pece symbolizuje ašpirácie ľudí, ktorí prišli do Ameriky väčšinou s holými rukami, prijali najťažšiu a najnebezpečnejšiu prácu, no ich deti už túžia stúpať po spoločenskom rebríčku a podieľať sa na americkom sne. A skutočne, počas 20. storočia sa americkí Slováci vyšvihli do strednej vrstvy a s nimi aj potomkovia Talianov, Írov, či prisťahovalcov z ďalších krajín stredovýchodnej Európy. No ako sú vlastne americkí Slováci – či skôr Američania slovenského pôvodu – na tom dnes?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.