na stole je penový cukrík (marshmallow) a vedľa stolička s päťročným dieťaťom. Výskumník oznamuje maličkému, že ak chce, môže si cukrík vziať a zjesť. No ak počká, o dvadsať minút dostane ešte jeden. Na YouTube sa dajú nájsť rozkošné videá tohto experimentu, natočené skrytou kamerou. Keď vedec odíde, niektoré deti okamžite siahnu po cukríku. Iné chvíľku počkajú, bojujú s pokušením, no po pár minútach maškrte podľahnú. Ďalšie sa snažia všemožne odpútať svoju pozornosť od cukríka na stole. Jedno dievčatko si dá ruky na oči a odriekava riekanku. Odoláva až do návratu vedca, za čo získava odmenu v podobe dvoch penových cukríkov.
predpoklad úspechu
Ide o takzvaný cukríkový pokus (marshmallow experiment), s ktorým na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia pracoval psychológ Walter Mischel zo Stanfordskej univerzity v USA. Jeho kniha Cukríkový test s podtitulom „Zvládanie sebakontroly“ nedávno vyšla aj na Slovensku. Zaslúžila by si čo najširšie publikum. Má to predovšetkým dva dôvody.
„Schopnosť odďaľovať okamžité uspokojenie pre väčšie dobro v budúcnosti súvisí so schopnosťou jednotlivcov i skupín budovať kapitál.“
Po prvé, schopnosť odkladať okamžité uspokojenie v detskom veku dáva dobrú predstavu o budúcom úspechu i živote jednotlivca. Walter Mischel deti z experimentu po rokoch opakovane vyhľadával. Počas dospievania mali tie, ktoré v predškolskom veku dlhšie čakali na cukrík, lepšie výsledky v školskom teste spôsobilosti (SAT). „Podobne aj mysleli dopredu a viac plánovali, a ak mali motiváciu, dokázali lepšie plniť svoje ciele,“ píše psychológ. „Zároveň boli pozornejší, schopní reagovať na argumenty a bola menšia pravdepodobnosť, že sa dajú odradiť nezdarmi.“
Vo veku 27 až 32 rokov mali nižší index telesnej hmotnosti a menšie problémy s rôznymi závislosťami. Boli cieľavedomejší, lepšie sa koncentrovali a zvládali záťaž v podobe stresu či frustrácie.
No je tu ešte druhý dôvod, prečo si Cukríkový test zaslúži pozornosť učiteľov, vychovávateľov i rodičov. Nejde tu totiž len o spôsob predpovedania sebakontroly v neskoršom živote. Dôležitým zistením Mischelovho dlhoročného výskumu je, že sebakontrole sa dá naučiť. Nie je raz a navždy daná. Možno ju posilňovať u detí i dospelých. Vychádzajúc z tohto výskumu sa dajú vyvinúť rôzne intervenčné programy na boj či prevenciu proti závislostiam.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.