Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nerušiť, hráme sa!

.mirka Gúčiková .časopis .lifestyle

Filiálna terapia je špeciálny druh terapie dieťaťa prostredníctvom hry, kde je terapeutom sám rodič. Naučí dieťa zvládať emócie, upevní ich vzťah, nahliadne do svojho vnútra a natrénuje si rodičovské zručnosti.

Nerušiť, hráme sa! MIKE KEMP/PROFIMEDIA Deti hrou vyjadrujú to, čo si myslia a cítia, zobrazujú v nej svoje radosti aj obavy, hnev, túžbu, pocit nadšenia aj zlyhania, je ich spôsobom komunikácie.

na dvere vylepíme nápis „Nerušiť, hráme sa“. Rozložím deku a dookola poukladám skupinu hračiek špeciálne zostavených na túto príležitosť. So synom máme pre seba 30 minút hry, ktorú on vedie a ja ho sprevádzam. Moja rola však nie je pasívna. Verbálnym popisom mu ukazujem, že sa o neho zaujímam a rozumiem mu. „Zobral si si autíčko a tešíš sa z toho, asi je tvoje obľúbené,“ zameriavam ho na emóciu. „Áno, toto mám rád, to je policajtské,“ odpovie. „Policajtské máš rád a skáčeš s ním vysoko,“ reflektujem, čo hovorí a robí. „Poď aj ty skákať,“ podáva mi auto. „Chceš, aby sme sa hrali spolu,“ snažím sa zachytiť jeho zámer. „Nie tak, takto!“ ukazuje. „Aha, ty presne vieš, ako mám ísť a ukazuješ mi to," ocením jeho inštrukcie.

„Filiálna terapia je špeciálny druh terapie hrou,“ vysvetľuje psychoterapeutka Jana Lednická, ktorá kurz filiálnej terapie v OZ Kvapka vedie (dietaaja.sk) . Dodáva: „Deti hrou vyjadrujú to, čo si myslia a cítia, zobrazujú v nej svoje radosti aj obavy, hnev, túžbu, pocit nadšenia aj zlyhania, je ich spôsobom komunikácie. Preto pri práci s detskými klientmi psychoterapeuti používajú práve terapiu hrou. Vo filiálnej terapii úlohu terapeuta pre svoje dieťa zastáva vyškolený rodič.“

potrebuje moje dieťa terapiu?

Účastníci kurzu, mamy aj otcovia, prichádzajú s rôznymi predstavami a očakávaniami. Mojou motiváciou bolo naučiť svojho syna zvládať hnev a frustráciu. Spolu s ostatnými rodičmi sme spomínali aj problém agresivity, vzdoru, súrodeneckých hádok či smútku. Našli sa však aj takí, ktorí vo výchove nepociťujú žiadne problematické situácie a „len“ by chceli svojim deťom viac porozumieť a byť lepšími rodičmi.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite