V čase, keď Slovensko začína budovať ďalšie jadrové reaktory, je možno smiešne hovoriť o veterných vrtuliach, ktoré by mali byť jedným z alternatívnych zdrojov elektriny. Tieto vrtule však majú na Slovensku čoraz viac odporcov.
Cerová je obec, ktorá niečím pripomína Švajčiarsko. A to nielen malebnou prírodnou scenériou, ktorú vytvárajú Malé Karpaty, ale aj vydláždenými chodníkmi, vynoveným obecným úradom či kaštieľom. A keď turista naďabí ešte aj na veľkorysé propagačné materiály obce, človeka prekvapí, odkiaľ na to táto malá obec má. Jednoduchá odpoveď znie: z jadra a z vrtúľ.
Cerová patrí k obciam, ktoré sú v regióne Jaslovských Bohuníc, a preto dostáva finančnú kompenzáciu. A druhý zdroj obecnej pokladnice – 500-tisíc korún ročne – predstavuje Veterný park Cerová. Jeden z dvoch veterných parkov, ktoré momentálne na Slovensku fungujú. Ten cerovský bol prvý na Slovensku a v októbri si v obci skromne pripomenuli piate výročie jeho vzniku. Na oslavy, ktoré organizovala obec spolu s investorom tohto parku, spoločnosťou Green Energy Slovakia, si pozvali novinárov aj ľudí, ktorí vedia povedať niečo zaujímavé na podporu veternej energetiky. Nepozvane sa dostavili aj občania, ktorí sú proti vrtuliam pri svojich domovoch. Takže oslava sa vyvíjala zaujímavo.
.najprv o Cerovej
Kedysi, ešte pred rokom 1989, vznikol v Slovenských elektrárňach nápad postaviť veternú elektráreň ako demonštračný projekt. Ich zamestnanec Ernest Ježík začal hľadať vhodné miesto. Vraj sa mu dlho nedarilo, až kým neprišiel do lokality Vápenková skala nad obcou Cerová. „Vykonali sme ročné merania a tie dokázali, že veterné podmienky sú tu slušné, nie vynikajúce, ale priemerné až nadpriemerné,“ spomína Ježík. Milo ho prekvapilo, že v obci sa od začiatku stretol s pochopením pre celú záležitosť. „Táto myšlienka sa však napokon v Slovenských elektrárňach opustila a prenechala komerčným subjektom,“ dodáva Ježík.
Celý cerovský park zaplatili predvstupové fondy PHARE, ktoré naň dali 1,8 milióna eur. Bola to najväčšia investičná akcia na Slovensku z programu PHARE v roku 2000. O čisto komerčnej akcii sa preto naozaj nedá hovoriť.
Spoločnosť Green Energy Slovakia sa stala prevádzkovateľom veterného parku. Dnes už dosť zastaraného, pretože technologický vývoj – aj čo sa týka hlučnosti a účinnosti – išiel dopredu a veterný park v Cerovej morálne zostarol. Jeho štyri vrtule majú inštalačný výkon 0,66 MW. Dnes sú už oveľa bežnejšie vrtule s výkonom okolo 2 MW a ich hlučnosť je už nižšia. Spoločnosť Green Energy Slovakia by preto rada cerovský veterný park rozšírila o dve modernejšie vrtule. Ale to už môže byť oveľa väčší problém, ako keď sa pred piatimi rokmi stavali prvé štyri vrtule s podporou eurofondov. A to napriek tomu, že starosta Cerovej Vladimír Jánoš je stále veľký podporovateľ tohto projektu a nemá nič ani proti novým vrtuliam.
„Je to pekné technické dielo a láka do nášho regiónu ľudí. Máme veľa exkurzií zo škôl technického zamerania, chodia sem moji kolegovia starostovia a máme možnosť použiť prostriedky z tohto zdroja na rozvoj obce,“ pripomína a s hrdosťou poukazuje na veľkoryso vynovený obecný úrad. Obec má k dispozícii aj prieskum verejnej mienky, podľa ktorého viac než dve tretiny respondentov z Cerovej aj okolitých obcí bez výhrad súhlasí s plánovanou výstavbou veterného parku. Absolútne nesúhlasí iba 8,9 percenta opýtaných. Najviac podľa výskumu ľuďom prekáža zmena scenérie krajiny (takmer polovici opýtaných).
Istý problém však majú v samotnej Cerovej, hoci na oslavách sa o tom príliš nehovorilo. Redaktor Pravdy po oslavách nešiel rovno domov, ale zastavil sa v krčme v miestnej časti Rozbehy, ktorá má vrtule najbližšie. A tam sa dozvedel, že až na jedného občana všetci dospelí obyvatelia spísali petíciu proti rozširovaniu miestneho veterného parku. Takže odpor proti vrtuliam, ktorý sa teraz šíri po myjavských kopaniciach, neobišiel ani Cerovú.
Veterný park Cerová má ešte jeden problém. Vybudovali ho v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a vrtule – hoci v jesennom opare vyzerajú impozantne – výrazne menia prírodnú scenériu. Nebolo šťastné, že hneď prvý park vybudovaný na území Slovenska stojí na území, ktorého krajinný ráz sa má chrániť. Tento postoj povzbudil aj iných investorov a dal silný argument odporcom veterných elektrární. Napríklad minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek nezabudne upozorniť, že pripravované projekty nových veterných elektrární neschvaľuje aj preto, že „sú buď na chránených prírodných územiach, alebo by musela cez chránené územia viesť infraštruktúra k týmto elektrárňam“. O citlivosti Ficovej vlády k životnému prostrediu možno mať isté pochybnosti (pozri kauza pezinskej skládky), ale fakt je, že vrtule do prírodne vzácnych a chránených území asi naozaj nepatria.
.rozdelení Zelení
Spor o vrtule rozdeľuje aj Zelených. Na oslavu do Cerovej prišiel aj mediálny líder Strany zelených (SZ) Róbert Beňo, ktorý nadšene vyjadril obdiv ľuďom v Cerovej, ktorí umožnili vznik tohto projektu. Protivrtuľoví aktivisti, ktorí sedeli v sále, ho počúvali s ironickým výrazom. Navyše mali v rukách stanovisko akejsi ďalšej Strany zelených na Slovensku (SZS), ktorá s výstavbou veterného parku Cerová nesúhlasí.
Oslavu v Cerovej nepokazil ani Daniel Szabo, predseda Zväzu pre veternú energetiku, ktorý iba naznačil, že jeho zväz si už stanovil štandardy pre veterné elektrárne a všetky projekty, ktoré sa na Slovensku teraz budujú, už rátajú s najnovšou technológiou, ktorá je o generáciu alebo dve vpred. „Prejavuje sa to v zníženej hlučnosti, v ich účinnosti, v nižších dopadoch a celkovo sa dá povedať, že štyri staršie typy plne nahradí jedna a bude mať menšie dopady pre sieť či životné prostredie,“ povedal opatrne.
Szabo totiž patrí ku kritikom tohto projektu. Tri mesiace pred oslavou v Cerovej v odbornom časopise AT&P journal na adresu veterného parku v Cerovej povedal: „K tomuto projektu mám aj ja osobne isté výhrady a určite by som ho nepovažoval za stavbu, ktorá by mala ísť ostatným príkladom.“
.ťažké časy
Je pravda, že tí, čo stavili na veternú energiu, majú teraz zlé časy. Najprv to vyzeralo celkom dobre, na veterné parky boli zdroje z eurofondov a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil na výkup tejto energie zvýhodnenú cenu. Navyše Európska únia zaviazala Slovensko ako svojho člena pripojiť sa k jej vízii – vyrábať do roku 2020 až 14 percent celkovej produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Slovensko si stanovilo vo vlastnej energetickej stratégii postaviť veterné turbíny s výkonom 300 až 400 MW.
Vďaka tomu sa začal investorský boom a firiem, ktoré chceli podnikať s veternými elektrárňami, pribúdalo. A s nimi aj čoraz fantazmagorickejšie plány. Napríklad postaviť vrtule v Tatrách.
Väčšina investorov však rýchlo vytriezvela, keď sa stretli so slovenskou realitou. V iných kútoch EÚ veterné elektrárne – v súlade s vytýčeným cieľom – pribúdajú, na Slovensku ubudli. Ešte začiatkom tohto roka sme tu mali tri veterné parky, teraz fungujú len dva (Cerová a Myjava). Veterný park v Skalitom firma Green Energy odstavila, lebo by tu chcela namontovať modernejšiu a výkonnejšiu technológiu.
.kto všetko je proti
Veterné elektrárne teraz majú na Slovensku naozaj veľa odporcov. Nie je to len minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý prejavuje výraznú sympatiu k jadrovej energetike. Dôležitým prvkom v celej záležitosti sú občania, ktorí sa postavili proti vrtuliam pri svojich obydliach. Najmä na Myjavskej pahorkatine je aktívne združenie Krajina bez vrtúľ, ktorému prekáža najmä vizuálny dopad turbín (vysokých 120-140 metrov) na krajinu. A aj to, že majú vyrásť v bezprostrednej vzdialenosti od obydlí.
Aktívni občania už zabránili svojim poslancom, aby odsúhlasili stavbu veterných elektrární v katastri mesta Senica či v obci Prietrž. Investori sú úspešnejší skôr v malých obciach. Výrazným presviedčacím nástrojom je tu pravidelný príspevok investora do obecnej pokladne. Určite to už nebude iba polmilióna ročne, ako dnes stačí Cerovej.
Ani ministerstvo životného prostredia stavbu nových vrtúľ neurýchľuje, ale žiada dôsledné posúdenie ich vplyvu na životné prostredie. „Stavať a vyvíjať veterné parky je na Slovensku čím ďalej, tým ťažšie,“ sťažuje sa Daniel Szabo, predseda Zväzu pre veternú energiu Slovenska. „Opäť tu máme Slovensko ako unikát, nikde na svete nie je tak prísne posudzovaný vplyv na životné prostredie ako na Slovensku.“ Szabovi neprekáža, že sa ten vplyv posudzuje aj dva-tri roky, ale tvrdí: „Je fakt, že samo posudzovanie sa stalo blokačným nástrojom. Ak sa pozriete, ktoré projekty majú šancu byť povolené alebo boli povolené, tak za posledných 7 - 8 rokov bol povolený jeden projekt.“
.zatiaľ stop
Výstavbu veterných elektrární dnes blokuje aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Ona rozhoduje o pripájaní veterných elektrární k sieti, teda o tom, či sa prevádzkovatelia veterných elektrární môžu s vyrobenou elektrinou dostať do distribučných sietí a k odberateľom. SEPS musí pri stavbe každej veternej elektrárne vydať súhlasné stanovisko, že vybudovanú elektráreň je možné pripojiť do siete. Veľký boom veterných elektrární však SEPS ešte v roku 2006 viedol k rozhodnutiu pozastaviť vydávanie týchto osvedčení. Požiadal všetkých investorov, aby mu poskytli údaje o svojich chystaných projektoch a na základe toho dal spracovať Štúdiu vplyvu veterných elektrární na spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky ES SR. Tá ešte nie je hotová ani zverejnená.
SEPS však investorom naznačil, že „nie je možné pripustiť, aby ‚salámovou´ metódou boli per partes postavené veľké inštalované výkony veterných elektrární, ktoré by svojou nestálosťou (keďže vietor je premenlivý a elektrinu prakticky nemožno skladovať) ohrozili základnú bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky elektrizačnej sústavy. SEPS tiež odmieta, že by bol povinný prijať do svojej siete všetku elektrinu z veterných elektrární. „Určite bude potrebné nastoliť reguláciu,“ tvrdí, lebo sa obáva rizík z neriadeného rozvoja. Obáva sa veľkej disproporcie medzi tým, aké má potreby elektrizačná sieť a aké sú plány na výstavbu veterných elektrární.
.neistý biznis
Takže ďalšie budovanie veterných elektrární je dnes veľmi neistý biznis. Otázne je aj to, či – vzhľadom na slovenskú realitu – tento biznis bude dostatočne atraktívny. Je čoraz ťažšie nájsť lokalitu, kde sa občania proti vrtuliam nevzbúria. Je nepravdepodobné, že by sa ďalšie veterné elektrárne vybudovali v chránených prírodných oblastiach. A je pravdepodobné, že SEPS stanoví také bariéry a limity, že pre investorov bude ťažké dostať sa s väčšími výkonmi do elektrizačnej sústavy. Európska únia nám síce stanovila impozantný cieľ – čo sa týka alternatívnych zdrojov energie – ale na Slovensku niet pre veterné elektrárne veľa nadšenia a veterné parky, ako ich vidíme v susednom Rakúsku, kúsok od našich hraníc, sa tu zrejme neuchytia. A nezabúdajme, minulý týždeň sa začalo s dostavbou dvoch blokov Mochoviec.
Komu bude potom chýbať predražená elektrina z veterných elektrární? Aj takto dnes stojí otázka.
Cerová je obec, ktorá niečím pripomína Švajčiarsko. A to nielen malebnou prírodnou scenériou, ktorú vytvárajú Malé Karpaty, ale aj vydláždenými chodníkmi, vynoveným obecným úradom či kaštieľom. A keď turista naďabí ešte aj na veľkorysé propagačné materiály obce, človeka prekvapí, odkiaľ na to táto malá obec má. Jednoduchá odpoveď znie: z jadra a z vrtúľ.
Cerová patrí k obciam, ktoré sú v regióne Jaslovských Bohuníc, a preto dostáva finančnú kompenzáciu. A druhý zdroj obecnej pokladnice – 500-tisíc korún ročne – predstavuje Veterný park Cerová. Jeden z dvoch veterných parkov, ktoré momentálne na Slovensku fungujú. Ten cerovský bol prvý na Slovensku a v októbri si v obci skromne pripomenuli piate výročie jeho vzniku. Na oslavy, ktoré organizovala obec spolu s investorom tohto parku, spoločnosťou Green Energy Slovakia, si pozvali novinárov aj ľudí, ktorí vedia povedať niečo zaujímavé na podporu veternej energetiky. Nepozvane sa dostavili aj občania, ktorí sú proti vrtuliam pri svojich domovoch. Takže oslava sa vyvíjala zaujímavo.
.najprv o Cerovej
Kedysi, ešte pred rokom 1989, vznikol v Slovenských elektrárňach nápad postaviť veternú elektráreň ako demonštračný projekt. Ich zamestnanec Ernest Ježík začal hľadať vhodné miesto. Vraj sa mu dlho nedarilo, až kým neprišiel do lokality Vápenková skala nad obcou Cerová. „Vykonali sme ročné merania a tie dokázali, že veterné podmienky sú tu slušné, nie vynikajúce, ale priemerné až nadpriemerné,“ spomína Ježík. Milo ho prekvapilo, že v obci sa od začiatku stretol s pochopením pre celú záležitosť. „Táto myšlienka sa však napokon v Slovenských elektrárňach opustila a prenechala komerčným subjektom,“ dodáva Ježík.
Celý cerovský park zaplatili predvstupové fondy PHARE, ktoré naň dali 1,8 milióna eur. Bola to najväčšia investičná akcia na Slovensku z programu PHARE v roku 2000. O čisto komerčnej akcii sa preto naozaj nedá hovoriť.
Spoločnosť Green Energy Slovakia sa stala prevádzkovateľom veterného parku. Dnes už dosť zastaraného, pretože technologický vývoj – aj čo sa týka hlučnosti a účinnosti – išiel dopredu a veterný park v Cerovej morálne zostarol. Jeho štyri vrtule majú inštalačný výkon 0,66 MW. Dnes sú už oveľa bežnejšie vrtule s výkonom okolo 2 MW a ich hlučnosť je už nižšia. Spoločnosť Green Energy Slovakia by preto rada cerovský veterný park rozšírila o dve modernejšie vrtule. Ale to už môže byť oveľa väčší problém, ako keď sa pred piatimi rokmi stavali prvé štyri vrtule s podporou eurofondov. A to napriek tomu, že starosta Cerovej Vladimír Jánoš je stále veľký podporovateľ tohto projektu a nemá nič ani proti novým vrtuliam.
„Je to pekné technické dielo a láka do nášho regiónu ľudí. Máme veľa exkurzií zo škôl technického zamerania, chodia sem moji kolegovia starostovia a máme možnosť použiť prostriedky z tohto zdroja na rozvoj obce,“ pripomína a s hrdosťou poukazuje na veľkoryso vynovený obecný úrad. Obec má k dispozícii aj prieskum verejnej mienky, podľa ktorého viac než dve tretiny respondentov z Cerovej aj okolitých obcí bez výhrad súhlasí s plánovanou výstavbou veterného parku. Absolútne nesúhlasí iba 8,9 percenta opýtaných. Najviac podľa výskumu ľuďom prekáža zmena scenérie krajiny (takmer polovici opýtaných).
Istý problém však majú v samotnej Cerovej, hoci na oslavách sa o tom príliš nehovorilo. Redaktor Pravdy po oslavách nešiel rovno domov, ale zastavil sa v krčme v miestnej časti Rozbehy, ktorá má vrtule najbližšie. A tam sa dozvedel, že až na jedného občana všetci dospelí obyvatelia spísali petíciu proti rozširovaniu miestneho veterného parku. Takže odpor proti vrtuliam, ktorý sa teraz šíri po myjavských kopaniciach, neobišiel ani Cerovú.
Veterný park Cerová má ešte jeden problém. Vybudovali ho v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a vrtule – hoci v jesennom opare vyzerajú impozantne – výrazne menia prírodnú scenériu. Nebolo šťastné, že hneď prvý park vybudovaný na území Slovenska stojí na území, ktorého krajinný ráz sa má chrániť. Tento postoj povzbudil aj iných investorov a dal silný argument odporcom veterných elektrární. Napríklad minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek nezabudne upozorniť, že pripravované projekty nových veterných elektrární neschvaľuje aj preto, že „sú buď na chránených prírodných územiach, alebo by musela cez chránené územia viesť infraštruktúra k týmto elektrárňam“. O citlivosti Ficovej vlády k životnému prostrediu možno mať isté pochybnosti (pozri kauza pezinskej skládky), ale fakt je, že vrtule do prírodne vzácnych a chránených území asi naozaj nepatria.
.rozdelení Zelení
Spor o vrtule rozdeľuje aj Zelených. Na oslavu do Cerovej prišiel aj mediálny líder Strany zelených (SZ) Róbert Beňo, ktorý nadšene vyjadril obdiv ľuďom v Cerovej, ktorí umožnili vznik tohto projektu. Protivrtuľoví aktivisti, ktorí sedeli v sále, ho počúvali s ironickým výrazom. Navyše mali v rukách stanovisko akejsi ďalšej Strany zelených na Slovensku (SZS), ktorá s výstavbou veterného parku Cerová nesúhlasí.
Oslavu v Cerovej nepokazil ani Daniel Szabo, predseda Zväzu pre veternú energetiku, ktorý iba naznačil, že jeho zväz si už stanovil štandardy pre veterné elektrárne a všetky projekty, ktoré sa na Slovensku teraz budujú, už rátajú s najnovšou technológiou, ktorá je o generáciu alebo dve vpred. „Prejavuje sa to v zníženej hlučnosti, v ich účinnosti, v nižších dopadoch a celkovo sa dá povedať, že štyri staršie typy plne nahradí jedna a bude mať menšie dopady pre sieť či životné prostredie,“ povedal opatrne.
Szabo totiž patrí ku kritikom tohto projektu. Tri mesiace pred oslavou v Cerovej v odbornom časopise AT&P journal na adresu veterného parku v Cerovej povedal: „K tomuto projektu mám aj ja osobne isté výhrady a určite by som ho nepovažoval za stavbu, ktorá by mala ísť ostatným príkladom.“
.ťažké časy
Je pravda, že tí, čo stavili na veternú energiu, majú teraz zlé časy. Najprv to vyzeralo celkom dobre, na veterné parky boli zdroje z eurofondov a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil na výkup tejto energie zvýhodnenú cenu. Navyše Európska únia zaviazala Slovensko ako svojho člena pripojiť sa k jej vízii – vyrábať do roku 2020 až 14 percent celkovej produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Slovensko si stanovilo vo vlastnej energetickej stratégii postaviť veterné turbíny s výkonom 300 až 400 MW.
Vďaka tomu sa začal investorský boom a firiem, ktoré chceli podnikať s veternými elektrárňami, pribúdalo. A s nimi aj čoraz fantazmagorickejšie plány. Napríklad postaviť vrtule v Tatrách.
Väčšina investorov však rýchlo vytriezvela, keď sa stretli so slovenskou realitou. V iných kútoch EÚ veterné elektrárne – v súlade s vytýčeným cieľom – pribúdajú, na Slovensku ubudli. Ešte začiatkom tohto roka sme tu mali tri veterné parky, teraz fungujú len dva (Cerová a Myjava). Veterný park v Skalitom firma Green Energy odstavila, lebo by tu chcela namontovať modernejšiu a výkonnejšiu technológiu.
.kto všetko je proti
Veterné elektrárne teraz majú na Slovensku naozaj veľa odporcov. Nie je to len minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý prejavuje výraznú sympatiu k jadrovej energetike. Dôležitým prvkom v celej záležitosti sú občania, ktorí sa postavili proti vrtuliam pri svojich obydliach. Najmä na Myjavskej pahorkatine je aktívne združenie Krajina bez vrtúľ, ktorému prekáža najmä vizuálny dopad turbín (vysokých 120-140 metrov) na krajinu. A aj to, že majú vyrásť v bezprostrednej vzdialenosti od obydlí.
Aktívni občania už zabránili svojim poslancom, aby odsúhlasili stavbu veterných elektrární v katastri mesta Senica či v obci Prietrž. Investori sú úspešnejší skôr v malých obciach. Výrazným presviedčacím nástrojom je tu pravidelný príspevok investora do obecnej pokladne. Určite to už nebude iba polmilióna ročne, ako dnes stačí Cerovej.
Ani ministerstvo životného prostredia stavbu nových vrtúľ neurýchľuje, ale žiada dôsledné posúdenie ich vplyvu na životné prostredie. „Stavať a vyvíjať veterné parky je na Slovensku čím ďalej, tým ťažšie,“ sťažuje sa Daniel Szabo, predseda Zväzu pre veternú energiu Slovenska. „Opäť tu máme Slovensko ako unikát, nikde na svete nie je tak prísne posudzovaný vplyv na životné prostredie ako na Slovensku.“ Szabovi neprekáža, že sa ten vplyv posudzuje aj dva-tri roky, ale tvrdí: „Je fakt, že samo posudzovanie sa stalo blokačným nástrojom. Ak sa pozriete, ktoré projekty majú šancu byť povolené alebo boli povolené, tak za posledných 7 - 8 rokov bol povolený jeden projekt.“
.zatiaľ stop
Výstavbu veterných elektrární dnes blokuje aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Ona rozhoduje o pripájaní veterných elektrární k sieti, teda o tom, či sa prevádzkovatelia veterných elektrární môžu s vyrobenou elektrinou dostať do distribučných sietí a k odberateľom. SEPS musí pri stavbe každej veternej elektrárne vydať súhlasné stanovisko, že vybudovanú elektráreň je možné pripojiť do siete. Veľký boom veterných elektrární však SEPS ešte v roku 2006 viedol k rozhodnutiu pozastaviť vydávanie týchto osvedčení. Požiadal všetkých investorov, aby mu poskytli údaje o svojich chystaných projektoch a na základe toho dal spracovať Štúdiu vplyvu veterných elektrární na spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky ES SR. Tá ešte nie je hotová ani zverejnená.
SEPS však investorom naznačil, že „nie je možné pripustiť, aby ‚salámovou´ metódou boli per partes postavené veľké inštalované výkony veterných elektrární, ktoré by svojou nestálosťou (keďže vietor je premenlivý a elektrinu prakticky nemožno skladovať) ohrozili základnú bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky elektrizačnej sústavy. SEPS tiež odmieta, že by bol povinný prijať do svojej siete všetku elektrinu z veterných elektrární. „Určite bude potrebné nastoliť reguláciu,“ tvrdí, lebo sa obáva rizík z neriadeného rozvoja. Obáva sa veľkej disproporcie medzi tým, aké má potreby elektrizačná sieť a aké sú plány na výstavbu veterných elektrární.
.neistý biznis
Takže ďalšie budovanie veterných elektrární je dnes veľmi neistý biznis. Otázne je aj to, či – vzhľadom na slovenskú realitu – tento biznis bude dostatočne atraktívny. Je čoraz ťažšie nájsť lokalitu, kde sa občania proti vrtuliam nevzbúria. Je nepravdepodobné, že by sa ďalšie veterné elektrárne vybudovali v chránených prírodných oblastiach. A je pravdepodobné, že SEPS stanoví také bariéry a limity, že pre investorov bude ťažké dostať sa s väčšími výkonmi do elektrizačnej sústavy. Európska únia nám síce stanovila impozantný cieľ – čo sa týka alternatívnych zdrojov energie – ale na Slovensku niet pre veterné elektrárne veľa nadšenia a veterné parky, ako ich vidíme v susednom Rakúsku, kúsok od našich hraníc, sa tu zrejme neuchytia. A nezabúdajme, minulý týždeň sa začalo s dostavbou dvoch blokov Mochoviec.
Komu bude potom chýbať predražená elektrina z veterných elektrární? Aj takto dnes stojí otázka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.