V Nepále, a predovšetkým v Káthmandú, žije neuveriteľne veľa etnických skupín. Keď idete z letiska, nevidíte nič špeciálne, prechádzate chudobnými a stredne bohatými štvrťami, kde sa sem-tam mihne krava.
Potom zavítate do turistickej štvrte Thamel, kde sa mixuje západná kultúra s tibetskou, nepálskou a indickou. Môžete sa najesť v sushi bare, dať si tibetské knedlíky momo alebo steak so svätej kravy dovezenej z Kalkaty. Tam si chodím každý týždeň na chateubriand za smiešne peniaze. Miesto je vždy plné horolezcov, kým trekeri chodia skôr do coolovejšie vyzerajúcich reštaurácií. Keď si túto rušnú štvrť porovnám s mojou viac-menej dedinou, nechce sa mi veriť, že som v tom istom meste. Mne behajú okolo baraku kozy, sliepky a kravy, sem-tam zablúdi aj opica z neďalekej džungle. Ráno ma budí škrekot tropických vtákov. Keď vyjdem na strechu v sobotu, keď je menej smogu, vidím v diaľke zasnežené Himaláje.
V centre pre smog ťažko dovidíte na druhý koniec ulice. A v Pašupatináte, ktorý bez výčitiek možno vyhlásiť za Indiu, vám zrak zacloní dym zo spaľujúcich sa mŕtvol, ktoré čakajú, kým dohoria a budú vhodené do rieky. Naokolo sa modlia príbuzní, zvonia na zvony, spievajú, a na to všetko dozerajú agresívne opičie gangy, ktoré vám v sekunde zoberú všetko, čo máte, a keď po nich vyštartujete, vyceria na vás zubiská a hrozivo zachrčia. Taktiež tu na protiľahlom brehu žije Dudhbaba. Mliečny svätý muž – celý život pije iba mlieko. Nikdy v živote vraj neprijal inú potravu. Ktokoľvek ho tam môže navštíviť v jeho izbietke. Najlepšia štvrť je však okolie Boudhy. To je najväčšia buddhistická stúpa na svete a od okupácie Tibetu Čínou aj najsvätejšie buddhistické miesto na svete. V okolí žijú Tibeťania a Tamangovia, mierne šikmookí usmievaví buddhisti. V blízkom susedstve je 55 buddhistických kláštorov. To miesto je vymodlené, to vám poviem. Vždy keď tam prídem, nechce sa mi odísť. Len si tak sadnúť k stúpe a pozorovať svet. Babička žmoliaca buddhistický ruženec, požehnávajúca turistom. Mnísi v šarlátových rúchach, promenádujúci sa okolo stúpy. Ženy všetkých vekových skupín vrúcne sa modliace tak, že sa čelom nadol stovkykrát švácajú o zem. Na rukách majú také zvláštne nášupky, aby sa im to lepšie kĺzalo. Vo štvrtok som tu bola naposledy – môj kamarát, sprievodca a nosič Kumar si ma bral za sestru. A tak som už oficiálne ich.
Potom zavítate do turistickej štvrte Thamel, kde sa mixuje západná kultúra s tibetskou, nepálskou a indickou. Môžete sa najesť v sushi bare, dať si tibetské knedlíky momo alebo steak so svätej kravy dovezenej z Kalkaty. Tam si chodím každý týždeň na chateubriand za smiešne peniaze. Miesto je vždy plné horolezcov, kým trekeri chodia skôr do coolovejšie vyzerajúcich reštaurácií. Keď si túto rušnú štvrť porovnám s mojou viac-menej dedinou, nechce sa mi veriť, že som v tom istom meste. Mne behajú okolo baraku kozy, sliepky a kravy, sem-tam zablúdi aj opica z neďalekej džungle. Ráno ma budí škrekot tropických vtákov. Keď vyjdem na strechu v sobotu, keď je menej smogu, vidím v diaľke zasnežené Himaláje.
V centre pre smog ťažko dovidíte na druhý koniec ulice. A v Pašupatináte, ktorý bez výčitiek možno vyhlásiť za Indiu, vám zrak zacloní dym zo spaľujúcich sa mŕtvol, ktoré čakajú, kým dohoria a budú vhodené do rieky. Naokolo sa modlia príbuzní, zvonia na zvony, spievajú, a na to všetko dozerajú agresívne opičie gangy, ktoré vám v sekunde zoberú všetko, čo máte, a keď po nich vyštartujete, vyceria na vás zubiská a hrozivo zachrčia. Taktiež tu na protiľahlom brehu žije Dudhbaba. Mliečny svätý muž – celý život pije iba mlieko. Nikdy v živote vraj neprijal inú potravu. Ktokoľvek ho tam môže navštíviť v jeho izbietke. Najlepšia štvrť je však okolie Boudhy. To je najväčšia buddhistická stúpa na svete a od okupácie Tibetu Čínou aj najsvätejšie buddhistické miesto na svete. V okolí žijú Tibeťania a Tamangovia, mierne šikmookí usmievaví buddhisti. V blízkom susedstve je 55 buddhistických kláštorov. To miesto je vymodlené, to vám poviem. Vždy keď tam prídem, nechce sa mi odísť. Len si tak sadnúť k stúpe a pozorovať svet. Babička žmoliaca buddhistický ruženec, požehnávajúca turistom. Mnísi v šarlátových rúchach, promenádujúci sa okolo stúpy. Ženy všetkých vekových skupín vrúcne sa modliace tak, že sa čelom nadol stovkykrát švácajú o zem. Na rukách majú také zvláštne nášupky, aby sa im to lepšie kĺzalo. Vo štvrtok som tu bola naposledy – môj kamarát, sprievodca a nosič Kumar si ma bral za sestru. A tak som už oficiálne ich.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.