progresívne Slovensko, Toska, Nová generácia a najnovšie aj V mojom mene. Takmer deväť mesiacov po voľbách sa pre sklamaného voliča zrodilo niekoľko zábleskov nových možností v pohľade na politiku bez zhnusenia. Všetky spomínané subjekty, iniciatívy či zoskupenia spája pozitívna ambícia chodiť medzi ľudí, do regiónov a počúvať ich, prípadne ponúkať svoju víziu. A je ešte jedna vec, ktorá tieto nové záblesky spája. Priamemu vyhláseniu, že vytvoria politickú stranu, sa vyhýbajú ako čert krížu.
Progresívne Slovensko sa polohuje do expertnej pozície. Nová generácia do hľadača vízie, Toska má k strane bližšie, ale aj Rybníček spočiatku opatrne hovorí o „komunite ľudí“. A iniciatíva V mojom mene hneď pri ohlásení štartu fanfarónsky ohlasuje, že nie je „skrytou formou politickej strany“. Dôvodom na toto váhanie je kombinácia politického marketingu (v dobe, keď slovo politika vyvoláva odpor samo osebe), ale aj sympatická a správna snaha najskôr získať ľudí pre svoju ideu, víziu, prípadne ju spolu s ľuďmi aj naformulovať.
výnimočnosť V mojom mene
Na Beblavého iniciatíve však v porovnaní s ostatnými projektmi vidieť viac politickej skúsenosti. V prvom rade po voľbách rozumne počkal, ako sa veci utrasú. Sám tvrdí, že uvažoval aj o tom, že ak sa SaS „vyprofiluje ako silná pravicová strana“, stiahne sa. Ale Sulík a údajne aj celková práca jeho strany v parlamente ho sklamali. O vzťahu k OĽaNO sa netreba ani zmieňovať, Igor Matovič Beblavého viackrát prízemne urazil. „Podstatné je, aby ľudia cítili jadro alternatívy k Smeru. Problém Slovenska je v tom, že voliči neveria, že SaS a OĽaNO môžu byť lídri. Fico je v politickej defenzíve, ale čísla opozície sa veľmi nepohli.“ Nezávislý poslanec teda po čase pochopil, že musí niečo naštartovať sám.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.