v roku 2006 ste sa stali najmladšou generálnou prokurátorkou v dejinách Rumunska. Ako ste sa k tejto pozícii prepracovali?

Už v tom čase som mala za sebou jedenásťročnú prax ako prokurátorka. Mojou agendou bol najmä boj s organizovaným zločinom. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Monica Macovei organizovala niekoľko prijímacích konaní, na ktoré prišli aj viacerí moji kolegovia. Pýtali sa nás najmä na to, ako vnímame verejné dianie a ako by sme zlepšili súdny systém. Na konci nás požiadali, aby sme odporučili troch iných prokurátorov, o ktorých sme vedeli, že sú profesionáli a majú dobrú povesť. Monica Macovei sa potom o poste generálneho prokurátora bavila s viacerými ľuďmi, až ho napokon ponúkla mne. Neskôr mi povedala, že chcela do tejto funkcie dostať ženu.

prečo?

To neviem. No ja sama som dlhé roky počúvala o tom, ako povolanie prokurátora nie je pre ženy. A ministerka Macovei sa vo svojej funkcii nesnažila meniť iba legislatívu, ale celý systém.

aká bola vaša osobná motivácia stať sa prokurátorkou?

Je to ten istý motív, ktorý poháňa aj mojich kolegov. Všetci chceme žiť v čistej krajine. Sme mladá generácia ľudí, ktorí v deväťdesiatych rokoch skončili právo, a teraz máme reálnu šancu zmeniť mentalitu celého Rumunska.

prišli ste za tie roky, odkedy ste sa stali prokurátorkou, o niektoré ideály?

Ako študentka som ani len nesnívala o tom, že by som sa stala generálnou prokurátorkou či šéfkou DNA. Ani len počas prvých rokov na prokuratúre. Chcela som len dobre robiť svoju prácu. A to je ideál, ktorý môžem napĺňať aj dnes a nijako sa nezmenil. Za tie roky som si uvedomila, aké extrémne dôležité je naše poslanie. Nielen nás prokurátorov, ale aj sudcov a každého, kto pôsobí v súdnom systéme. Pri náročnosti práce prokurátora sa, samozrejme, môže stať, že z niektorých ideálov zľavíte. No jeden ideál sa nemení – ak robíte svoju prácu profesionálne, nikto ju nemôže spochybniť.

„Niektorí mi gratulujú, iní sa pýtajú, či som naozaj tá pani Kövesi alebo sa ňu len podobám.“

ťažko si predstaviť veľkosť tlaku, ktorému vo svojej funkcii podliehate. Ako sa s ním vyrovnávate? Máte vôbec čas na súkromný život?

Mám. Stále chodím do telocvične a športujem. No nechodím tam kvôli odbúraniu stresu, športujem prakticky od narodenia. Taktiež stále varím, chodím do kina či na prechádzky, ako každý iný človek.

máte ešte priateľov?

(Smiech.) Ale áno. Väčšina z nich sú tí istí, ktorých som mala ešte predtým, než som sa stala šéfkou DNA. Takisto však mám aj priateľov, ktorých som spoznala po svojom menovaní do tejto funkcie. Potrebujem ich. Niekedy ma kritizujú, inokedy ma chvália. Očakávam od nich, že mi povedia pravdu.

nie je náročné ísť na prechádzku s priateľmi, keď je okolo vás stále armáda ochrankárov?

Môj život je rovnaký ako predtým. Takmer každý deň idem z práce domov peši. Nakupujem si sama a často sa rozprávam aj s ľuďmi v telocvični. Niektorí mi gratulujú, iní sa pýtajú, či som naozaj tá pani Kövesi alebo sa ňu len podobám. Čo sa týka nejakého nebezpečenstva, z násilia strach nemám. Samozrejme, že každý z nás sa niečoho bojí. Ja by som napríklad nikdy neskočila z lietadla s padákom. Nemá však zmysel meniť svoj spôsob života pre možné nebezpečenstvo. Ak sa vám niečo má stať, tak sa vám to stane. Nedá sa tomu vyhýbať večne. A po druhé, tu v Rumunsku sa rôzne vyhrážky a zastrašovania odohrávajú vo verejnom priestore. Prostredníctvom médií. Už to nie je o násilí, ale o mediálnom nátlaku či vyhrážke o zoškrtaní rozpočtu DNA.

viete si predstaviť situáciu, ktorá by vás vo vašom odhodlaní dokázala stopnúť?

Ak by sa zmenil zákon a neboli by sme schopní vyšetrovať prípady, ktorým sa teraz venujeme. Alebo ak by ma niekto odvolal z pozície.

to asi do veľkej miery záleží na vzťahoch medzi DNA a politikmi.

S politikmi prichádzame do styku iba vtedy, keď sú z niečoho podozriví. Existujú politici, ako napríklad minister spravodlivosti, ktorí vždy podporovali aktivity DNA. A sú aj takí, ktorých sme vyšetrovali a aj preto nás nikdy nemali v láske. Neexistuje však žiadny konflikt medzi DNA a politikmi. Iba jednotlivé konflikty ľudí, ktorých DNA obvinila a oni na nás teraz útočia. Niektorí sa, samozrejme, snažili pozmeniť legislatívu spojenú s naším fungovaním, no na každý takýto pokus vždy citlivo zareagovali rumunskí občania, ako aj iní politici.

podstata vašej práce je dnes najmä manažovanie a podpora svojich podriadených. Nechýba vám každodenná prokurátorská prax?

To je zákerná otázka. No musím priznať, že občas mi vyšetrovateľská prax chýba. To už, bohužiaľ, zo svojej pozície robiť nemôžem. Výhodou súčasnej pozície je fakt, že môžem motivovať svojich kolegov. To je pre mňa primárny cieľ.

aké náročné je nájsť pre váš tím tých správnych ľudí?

Niekedy to naozaj nie je ľahké, primárne z dvoch dôvodov. Po prvé, prokurátori v DNA nezarábajú viac ako žalobcovia na iných úradoch. A po druhé, naši prokurátori potrebujú mať minimálne šesťročnú prax. Problémom môže byť aj ich schopnosť odolávať stresu. Celkovo DNA prináša množstvo prekážok, ktoré nezvládne hocikto. Zaoberáme sa primárne hriechmi vysokopostavených ľudí, pri ktorých je oveľa väčší aj tlak médií. Boli aj prípady, keď to prokurátor po pár mesiacoch vzdal, pretože ten tlak jednoducho neuniesol.

„Ľudia hovoria, že neveria nikomu inému a chcú, aby ich prípad vyšetrovali prokurátori z DNA.“

Mám však pocit, že celkovo sme túto výzvu zvládli. Väčšinu prokurátorov, ktorí dnes pre DNA pracujú, som poznala ešte počas svojho pôsobenia na generálnej prokuratúre. Ja som vedela, akí sú dobrí a oni na oplátku cítili, že sú súčasťou tímu a aj pri riešení ťažkých prípadov ich nikto nenechá v štichu. Ako určite viete, DNA napríklad vyšetrovala aj bývalého premiéra. Keď sa vyšetrovanie začalo, bol stále vo svojej funkcii. Keď sa skončilo, ešte stále bol premiérom. Nuž, a keď bol postavený pred súd, obvinil verejne nášho prokurátora z toho, že je amatér. Zvolala som veľké stretnutie prokurátorov z DNA, ktorí jednotne zahlasovali za to, že mu vyjadríme verejnú podporu. Pre kolegu, ktorý videl takúto reakciu, to znamenalo veľmi veľa.

je dnes práca prokurátora v DNA prestížnym povolaním?

Áno, DNA je považovaná za elitnú časť štátneho systému. Dôvera v DNA v prieskumoch dosahuje šesťdesiat percent, čo je najviac spomedzi všetkých orgánov súdnej moci.

o veľkej podpore verejnosti ste hovorili vo viacerých rozhovoroch. Ako si však vysvetľujete, že najväčšiu podporu spomedzi politických strán majú medzi tými istými ľuďmi sociálni demokrati, ktorých predseda bol už dokonca uznaný vinným z korupcie?

To je jedna z vecí, ktoré si nedokážem vysvetliť. Mali sme tu verejné protesty, ľudia vyšli do ulíc a doslova kričali svoju podporu DNA vo vyšetrovaniach. V tom istom čase však v miestnych voľbách vyhral človek, ktorý bol v čase volieb v cele predbežného zadržania za to, že bol prichytený a nahratý pri preberaní úplatku. Asi je to tak, že ľudia, ktorí nepodporujú naše aktivity, naopak, podporujú korupciu, chodia voliť. A tí, ktorí sú za nami, nechodia voliť. Inak si to neviem vysvetliť.

necítite sa týmto stavom frustrovaná?

Nie. Našou prácou je vyšetrovať korupciu. Čo ľudia cítia, čo si myslia, či ako volia, nie je našou starosťou. A nemali by sme sa ich snažiť v tom ovplyvniť. Našou úlohou je zmeniť mentalitu. Potom narastie aj naša podpora a úroveň spravodlivosti v celej krajine.

pri návšteve na Najvyššom súde sme stretli mladého študenta práva, ktorý tvrdil, že v Rumunsku sa šikovný a pracovitý absolvent práva môže bez problémov stať sudcom či prokurátorom. Problém však nastáva vtedy, keď už títo mladí perspektívni ľudia v systéme pracujú. Vyššie postavení kolegovia ich vraj nútia robiť špinavosti a používať nečisté praktiky. Čo hovoríte na také tvrdenia?

Po prvé, prokurátori sú pri svojich aktivitách nezávislí, čo platí aj o prokurátoroch DNA. Ani ako hlavná prokurátorka DNA nemôžem svojim podriadeným prikázať, akým spôsobom majú riešiť jednotlivé prípady. Nemôžem im povedať ani to, kedy a ako začať vyšetrovanie, kedy a ako ho ukončiť, ani aké dôkazy majú zabezpečiť. A to nemôže urobiť ani minister spravodlivosti, ani nikto iný v Rumunsku. Zasiahnem len v prípade, ak prokurátor príde so záverom, ktorý nie je v súlade so zákonom, alebo ak počas riešenia prípadu prokurátor využije protizákonné prostriedky. To vie každý absolvent práva. Ak by som prokurátorovi povedala, ako má rozhodnúť, môže podať sťažnosť na Najvyššiu radu sudcov a prokurátorov. Nedávno vznikol rumunský film De ce eu? (Prečo ja?). Aj keď je ten film nový, týka sa udalosti spred viac ako desiatich rokov. Hlavným hrdinom je mladý prokurátor, ktorý spáchal samovraždu, pretože ho z politických dôvodov nútili vyšetrovať kolegu. Mladí ľudia sú možno ovplyvnení týmto filmom, neberú však do úvahy, že prípad, na ktorého základe film vznikol, je starý už 14 rokov. Medzičasom sa veci dosť zmenili. Legislatíva nám teraz garantuje nezávislosť.

legislatíva často býva v rozpore s praxou.

Viete si predstaviť, ako by sme mohli vyšetrovať úradujúceho premiéra, prezidentovho brata či ministrov, ak by sme neboli nezávislí?

jedna z najväčších výhrad voči DNA, s ktorou sme sa v Rumunsku stretli, je, že veľmi úzko spolupracujete s tajnými službami, zhromažďujete obrovské množstvo dát o súkromnom živote ľudí a na každého niečo máte. Ako vyzerá vzťah DNA s tajnými službami?

Len päť percent prípadov, ktoré riešime, majú základ v informáciách od tajných služieb. V tejto veci máme aj podporu vo forme rozhodnutia Ústavného súdu. Senát rozhodol, že existujú hranice, ktoré vymedzujú spoluprácu tajných služieb a prokurátorov. A tie nám umožňujú informácie od tajných služieb len prijímať.

čo to presne znamená?

Ak dostaneme od tajnej služby upozornenie súvisiace s korupciou, môžeme sa opýtať, odkiaľ informáciu dostali a či majú aj ďalšie údaje k danej veci. Oni totiž monitorujú ľudí podozrivých z teroristických aktivít a pri ich sledovaní natrafia na niekoho, kto zároveň korumpuje. Vtedy nám môžu poslať dokumenty či iné dôkazy, ktoré sa týkajú korupčnej časti. Celá táto operácia je však zdokumentovaná a, samozrejme, dá sa preveriť. Všetky naše prípady overujú sudcovia. Klebety o tom, že vieme všetko o všetkých, nie sú pravdivé. Niekedy by sme aj radi o istých osobách vedeli všetko, ale nejde to. (Úsmev.)

Boris Németh

stretávate sa s touto paranojou ľudí z toho, že o nich vie DNA všetko, často?

Áno. Ale vysvetľujeme, čo robíme a čo podľa zákona robiť môžeme. Mali sme veľkú diskusiu o rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré sa týkalo odpočúvania a riešili sme, čo môžeme a nemôžeme robiť. Máme tu však aj veľa prípadov, kde nie sú dôkazy zaobstarané odpočúvaním či prepisom konverzácií. Vo viac ako polovici prípadov takéto dôkazy nemáme. Je dôležité povedať, že vďaka našej povesti sem prichádzajú ľudia a informujú nás o korupcii. Stáva sa napríklad, že biznismeni si na svoje telefóny či hodinky nahrajú moment, keď ich verejný funkcionár žiada o úplatok. Často teda ľudia sami nahrávajú inkriminované situácie, prídu sem a ukážu nám dôkazy. Vtedy už ani nepotrebujeme žiadať o ďalšie monitorovanie daných osôb.

môžete tie nahrávky použiť na súde?

Áno, ale vždy ich overujeme. Či sú autentické, či ich niekto nepozmenil. A každé odpočúvanie musí byť spojené s ďalšími dôkazmi. Odpočúvania samy osebe na súde neobstoja.

experti na rumunskú korupciu vrátane vás osobne tvrdia, že 80 percent vášho úspechu tkvie v charakteroch ľudí, ktorí pracujú v DNA či na súdoch a len zvyšných 20 percent v legislatívnych zmenách. Na Slovensku je celkom náročné stať sa sudcom či prokurátorom, aj keď je človekšikovný a snaží sa. Tieto sféry často ovládajú rodinné klany, ktoré medzi seba vpustia len svojich. Ako sa vám podarilo dostať charakterných ľudí do rozhodujúcich funkcií v krajine?

Ak sa dnes chcete v Rumunsku stať sudcom či prokurátorom, musíte sa skutočne veľa naučiť. Akýkoľvek absolvent práva sa môže prihlásiť na skúšku, ktorú organizuje Národný inštitút súdnictva. O jedno miesto sa často uchádza 20 až 30 ľudí, treba sa preto veľmi dobre pripraviť. Tieto skúšky majú prísne a jasné pravidlá. Navyše, pred niekoľkými rokmi sa okolo nich viedlo veľké vyšetrovanie pre korupciu, po ktorom sa musela zmeniť ich procedúra. A ak aj zvládnete skúšku, musíte dva roky absolvovať ďalšie skúšky v rámci Inštitútu. Zabezpečíme tak, že títo mladí sudcovia či prokurátori sú naozaj pripravení na výkon svojho povolania. No problém integrity, samozrejme, zostáva. Tú nedokážete otestovať. Preto, žiaľ, máme korupciu aj vnútri súdneho systému. Máme prípady sudcov, ktorí brali úplatky vo výške dvesto, päťsto či desaťtisíc eur. Najvyššia rada sudcov a prokurátorov sa snaží zaviesť pravidlá, ktoré redukujú riziko brania úplatkov. Ale integrita je niečo veľmi osobné. Ešte aj tu u nás, v DNA, máme policajtov a prokurátorov, ktorých vyšetrujeme pre korupciu.

aj niekoho z „vašich ľudí“ už reálne odsúdili?

Áno. Dôležité je povedať, že väčšina sudcov a prokurátorov sú čestní ľudia. Dosiahnuť úplne čistý systém je však nemožné.

na Slovensku sme za 27 rokov neodsúdili nijakého významného politika. A to aj u nás určite máme v systéme aj čestných sudcov a prokurátorov. Ako ich však dostať na rozhodujúce miesta?

V Rumunsku boli pre zmenu nevyhnutné tri veci. Po prvé, nezávislý súdny systém s nezávislými prokurátormi. Potrebovali sme aj špičkového prokurátora, ktorý bol výborne pripravený, skúsený a mohol sa stať šéfom všetkých ostatých. A to bez akejkoľvek pomoci politikov, len vďaka vlastným zásluhám a úsiliu. Ak sa takáto osobnosť dostane na vrchol pyramídy a slobodne, kvalitne a nezávisle môže robiť svoju prácu, prvá podmienka je splnená. V Rumunsku to nebolo tak, že jedného dňa sa zmenil zákon a na druhý deň už boli čestní sudcovia a prokurátori vo vedúcich pozíciách. Viackrát sa stalo, že dobrí ľudia sa ani neprihlásili na sudcovské či prokurátorské skúšky, pretože už na začiatku si povedali, že to je zmanipulované. Až po čase sa procedúra spriehľadnila, čo charakterných ľudí povzbudilo, aby do toho išli.

pri rozhovoroch s viacerými aktivistami, novinármi či výskumníkmi rezonovalo, že je veľký rozdiel medzi korupčným správaním na najvyššej úrovni – kde DNA dosahuje skvelé výsledky a mení sa paradigma v hlavách verejných činiteľov – a medzi obyčajnými ľuďmi, ktorí naďalej uplácajú lekárov. Vidíte vplyv vašej aktivity aj v mentalite obyčajných ľudí?

Myslím si, že ten sa už ukazuje. Čoraz viac ľudí prichádza a hlási nám korupciu. Čoraz viac ľudí odmieta zaplatiť alebo prijať úplatok. Viac a viac počujeme o tom, že vo verejných inštitúciách ľudia, ktorí vidia problém, hovoria: Pôjdeme s tým na DNA. Z tohto dôvodu dostávame veľa podnetov, ktoré nepatria do našej právomoci. Napríklad, ak má niekto prípad na súde, ktorý sa ťahá veľmi dlho, príde sem a tvrdí, že za prieťahmi musí byť korupcia. Alebo ľudia, ktorí mali dopravnú nehodu. Hovoria, že neveria nikomu inému a chcú, aby ich prípad vyšetrovali prokurátori z DNA. Myslím si, že všetky tieto veci nám ukazujú, že mentalita ľudí sa mení.

je tento trend udržateľný? Existujú ľudia, ktorí vás môžu nahradiť a je pravdepodobné, že politický vývoj nezmení legislatívne postavenie DNA a tým aj jej efektívnosť?

V prvom rade si nemyslím, že všetka dobrá práca sa dá redukovať len na mňa. DNA nie je osoba, ale inštitúcia. A po druhé, celý tento progres, ktorý sme dosiahli, nie je dokončený ani definitívny. Sme na dobrej ceste, urobili sme veľké veci. Ale je toho tak veľa, čo sa ešte musí spraviť! No ak sa zmení legislatíva, organizácia, ak sa obmedzia naše vyšetrovacie nástroje, potom sa vrátime do situácie spred dvanástich rokov, keď bola korupcia rumunským systémovým fenoménom. Alebo ak prokurátori stratia nezávislosť a budú podriadení parlamentu, nebudeme môcť vyšetrovať poslancov.

viacerí ľudia v Rumunsku nám vysvetľovali, že nie sú nadšení z kvanta prípadov, ktoré riešite, lebo to svedčí o tom, že nefunguje prevencia korupcie. Súhlasíte s ním?

Za posledné tri roky naozaj zdôrazňujem chýbajúcu prevenciu. Sú oblasti, kde je korupcia stále prítomná, ako aj typológia ľudí, ktorí ju páchajú. Aj ich metódy. Bez ohľadu na počet vyšetrovaní, ktoré dovedieme do úspešného konca, sa tento typ korupcie nezmení. Napríklad v oblasti verejného obstarávania. Mimo aktivít DNA by sme mali zdvojnásobiť naše preventívne aktivity. Je pravda, že korupciu nezastavíme len zatýkaním.

významnú rolu v boji proti korupcii hrajú organizácie a iniciatívy financované a podporované zo zahraničia. Je podľa vás v poriadku, že na zmenu Rumunska majú taký silný vplyv iné krajiny?

Rola mimovládnych organizácií je pre spoločnosť veľmi dôležitá. Aj v DNA máme projekt, ktorý je z deväťdesiatich percent financovaný Európskou úniou. Sme členmi EÚ, takže to je normálne. Veľa mimovládok dlhodobo pracuje na boji proti korupcii bez ohľadu na to, kto ich v danej dobe financuje. Minimálne na projektoch, kde participujeme aj my. Celá záležitosť okolo toho, kto riadi a financuje tieto mimovládky, je skôr politická, nemôžem sa k tomu vyjadriť.

veľké osobnosti a ich činy súdi história. Čo chcete, aby o vás po mnohých rokoch písali učebnice dejepisu?

Chcem, aby o mne písali ako o líderke tímu, ktorému sa podarilo niečo v právnom systéme a v krajine zmeniť k lepšiemu. Ale dúfam, že nebudem jediná a história si zapamätá aj všetkých mojich kolegov.

laura Codruța Kövesi

je od roku 2013 šéfkou rumunského Národného protikorupčného úradu (DNA). Predtým pôsobila sedem rokov ako rumunská generálna prokurátorka a v tejto funkcii ako jediná vydržala celé funkčné obdobie. Úrad DNA sa počas jej pôsobenia preslávil po celom svete vyšetrovaním viacerých rumunských starostov, poslancov, ministrov či bývalého premiéra Victora Pontu. DNA sa počas jej pôsobenia stala jednou z najdôveryhodnejších inštitúcií v krajine.

.tento článok vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie Zastavme korupciu.