pred dvoma týždňami okresný súd vymeral otcovi dvojročný podmienečný trest za prečin usmrtenia z nedbanlivosti. Pán Jozef K., ktorý už predtým neprijal dohodu o vine a treste, pred súdom vyhlásil, že sa necíti vinný v zmysle obžaloby z prečinu usmrtenia, ale priznal morálnu vinu. Proti rozsudku sa odvolal. Toľko fakty.
Prípad je výnimočný a chúlostivý. Som ten posledný, kto by zúfalého otca posielal za mreže. A domnievam sa, že adekvátnu mieru empatie prejavil aj sudca udelením trestu na spodnej hranici trestnej sadzby.
Otcov obhajca Daniel Lipšic sa odvolal, žiada oslobodenie spod obžaloby. Dôvodí, že nešlo o nedbanlivostné zavinenie, ale o tragický omyl. Hm... Dá sa aspoň približne objektívne zadefinovať tragický omyl? Ako sa dá rozlíšiť, ktorý nedbanlivostný trestný čin je trestným činom a ktorý je tragickým omylom?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.