to, že poľská reportáž je čosi jedinečné, čo funguje aj za hranicami Poľska, už na Slovensku vieme vďaka vydavateľstvu Absynt. To nám sprostredkovalo skvelé reportáže poľských autorov najmä z oblastí, kde sú vojnové konflikty. Môžeme tak čítať reportáže o Rusku, Palestíne, Bosne, Afrike, Iráne či Afganistane. Mariusz Szczygieł (1966) si však slávu a úspech založil na svojom čechofilstve a na skúmaní susednej krajiny, kde sa bohom stal Gott (preto Gottland) a kde smiech znamená často masku tragickej bezradnosti (Udělej si ráj) alebo kde kultúra funguje ako antidepresívum (Láska nebeská).
nudná aj bizarná
Nová Szczygiełova kniha Projekt: pravda, ktorá vychádza teraz v češtine, už nie je tak úzko previazaná s Českom, hoci aj ono sa prirodzene v textoch objaví. „Teraz píšem o tom, k akým pravdám ľudia vo svojom živote dospievajú,“ vysvetľoval svoj zámer poľský reportér ľuďom, ktorých pri písaní knihy oslovil. Znie to trošku banálne, a pravdu povediac, niekedy tie pravdy aj banálne sú. Ale zvyčajne nie je banálny príbeh, ako sa reportér k tej „životnej pravde“ dostal. Sú za tým stretnutia s ľuďmi, slávnymi, úspešnými, ako aj obyčajnými, neznámymi či neúspešnými. Sú za tým dôverné i povrchné rozhovory, postrehy, hľadanie, počúvanie. To všetko reportér Szczygieł dokonale ovláda, ako aj formu, ktorou nikdy neopovrhuje a ktorú má už naozaj vybrúsenú.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.