Emiliana Torrini
Me And Armini
Rough Trade
Narodila sa s jemným, večne detským hlasom, ktorý vekom získava len chrapľavú nalomenosť v nižších polohách, čo ho robí ešte príťažlivejším. Odo dňa, keď vyšiel jej prvý „svetový“ album Love in the Time Of Science (pred ním vyšli tri na rodnom Islande) už nemusela robiť skoro nič. Len skladať pesničky a spievať. Ale Emiliana skúšala a vymýšľala. Po elektronickom trip hope na svetovom debute vytiahla samplere zo zástrčky a nahrala akustický skvost Fisherman´s Woman. A sedelo jej to rovnako dobre. V aktuálnom opuse sa pokúsila elektroniku s akustickým folkom spojiť. Výsledok je trochu rozpačitý a dosť nevyrovnaný. Niekoľko výborných, jemných songov, jeden omyl (pieseň Jungle Drum), zvyšok priemer. Aj priemerná Emiliana Torrini však presahuje nejeden z vrcholov svetovej popmusic. Preto konštatujeme: príjemný, zvukovo farebný, hudobne zaujímavý album výbornej speváčky.
.juraj Kušnierik
BLACK KIDS
PARTIE TRAUMATIC
UNIVERSAL
Kvinteto z Floridy na seba upozornilo už vlani svojím EP Wizard of Ahhhs, vďaka ktorému ich časopis Rolling Stone zaradil medzi umelcov, ktorých sa oplatí sledovať. Nie však kvôli ich hudobnému novátorstvu, umeleckému prínosu či fyzickej príťažlivosti. Najväčšou devízou Black Kids je schopnosť uvoľniť napätie a pobaviť v duchu new wave/funky/disco retra 80. rokov. A nie je to iba kopírovanie The Cure, Duran Duran, Talking Heads, B-52s, Depeche Mode či súčasných Scissor Sisters. Od nich všetkých si BK síce požičiavajú formulky, zvuky, štýl spevu (predstavte si frontmana Reggie Youngblooda ako kučeravého Roberta Smitha s negroidnými rysmi), inak je však celkom slušná melodická invencia repertoáru Čiernych detí pôvodná. Texty sotva prežijú amputáciu od hudby, no tá funguje lepšie s vtipom a ľahkosťou, ktoré sú pre BK prirodzené ako dýchanie.
.martin Chrobák
ANASTACIA
HEAVY ROTATION
MERCURY
Čo napísať o speváčke, ktorá sa osem rokov márne usiluje o to, čo bolo povedané pred štvrťstoročím na platni Private Dancer Tiny Turner? Ani v poradí štvrtý album štyridsiatničky poodhaľúcej si prsník (Amy sa isto chveje strachom, lol) nepriniesol odpoveď na otázku: načo? Načo je nám vo svete skutočných, charizmatických soulových speváčok Anastacia? Williamsov producent Chambers a Ne-Yo robili, čo mohli, aby pritiahli mladšie publikum, nie však tak, aby to dávalo zmysel a aby ich táto silná žena neprekričala. Svoju nevzrušivú hudbu pre solárkové paničky, ktorým lahodí ubezpečenie, že zrkadlenie luny na hladine mora je lepšie než poskakovanie pri sporáku, označuje samotná Anastacia pojmom sprock (soul, pop, rock). Mne prichádzajú v tejto súvislosti na um najmä Spock, Kirk a zúfalá prosba „Beam Me Up, Scotty“. Takmer dokonalá anestéza.
.daniel Baláž
TAKE 6
THE STANDARD
HEADS UP/DIVYD
Akustický priestor jednej z internátnych kúpeľní univerzity v Alabame bol takmer pred tridsiatimi rokmi miestom nácvikov černošského vokálneho kvarteta, z ktorého sa sformovalo zoskupenie Take 6. Plastickosť šiestich hlasov, unikátne vokálnych aranžmánov šéfa Marka Kibbleho, ako aj vynikajúco volený repertoár prispeli medzičasom k dvom desiatkam (!) Grammy a Dove Awards (cena gospelovej asociácie). Dramaturgiu aktuálneho projektu Take 6 prezrádza jeho titul, komerčný zámer vydavateľa zasa prítomnosť prominentných hostí. Živelný (a fantasticky swingujúci) George Benson, vokalíza priekopníkov Jona Hendricksa/Al Jarreaua, alebo vysamplovaný hlas Elly Fitzgerald (A Tisket A Tasket) na jednej strane oživujú predsa len monotónnejšie pôsobiacu nahrávku, poslucháč však nerozumie, kvôli čomu nevyhnutne prisladzovať exkluzívne suché víno...
.peter Motyčka
JAZMINE SULLIVAN
FEARLESS
J RECORDS/SONY BMG
Keď sa o dvadsaťjedenročnej speváčke hovorí ako o budúcej legende, oplatí sa zbystriť pozornosť. Už len preto, aby sa človek presvedčil, či zase nejde o umelo vytvorený „zázračný talent“, za ktorým stojí armáda všetkými masťami mazaných manažérov a producentov. Jazmine Sullivan má za sebou naozaj zvučné mená: medzi producentmi jej prvého albumu je klávesista Salaam Remi, spolupracovník rappera Nasa a speváčka Amy Winehouse, a najúspešnejšia americká rapperka Missy Elliott, ktorej služby už využili napríklad Whitney Houston alebo Mariah Carey. Jazmine Sullivan si však všetky skladby napísala sama a disponuje sebaistým speváckym prejavom, podľa ktorého by ste jej hádali viac rokov. Budúca legenda? Na také reči je priskoro, no zatiaľ sa dá povedať, že Jazmine Sullivan hravo strčí do vrecka Beyoncé aj mnohé ďalšie hviezdy a hviezdičky moderného RnB.
.vladislav Gális
BUDDY GUY
SKIN DEEP
SONY BMG
Meno Buddyho Guya možno nemá v širokej verejnosti až taký cveng ako mená Muddyho Watersa, B. B. Kinga alebo Johna Leeho Hookera, hoci ide o muzikanta z rovnakej ligy. Hlásia sa k nemu Jeff Beck, Eric Clapton alebo Jimmy Page, pre ktorých predstavoval prirodzené spojenie medzi chicagským blues a rokenrolom a patril k inšpiračným zdrojom bieleho blues rocku a hard rocku. Ale aj učiteľ si ctí svojich žiakov: na album Skin Deep si sedemdesiatdvaročný spevák a gitarista prizval napríklad Erica Claptona alebo predstaviteľov mladšej bluesovej generácie, manželský pár Derek Trucks a Susan Tedeschi. V skladbe Who's Gonna Fill Those Shoes spomína svojho ďalšieho žiaka, nebohého Stevieho Raya Vaughana, pýta sa, kto príde na jeho miesto, a odpoveď mu pomáha hľadať deväťročný gitarista Quinn Sullivan. Solídny bluesový album – bez prekvapení a bez slabých miest.
.vladislav Gális
Me And Armini
Rough Trade
Narodila sa s jemným, večne detským hlasom, ktorý vekom získava len chrapľavú nalomenosť v nižších polohách, čo ho robí ešte príťažlivejším. Odo dňa, keď vyšiel jej prvý „svetový“ album Love in the Time Of Science (pred ním vyšli tri na rodnom Islande) už nemusela robiť skoro nič. Len skladať pesničky a spievať. Ale Emiliana skúšala a vymýšľala. Po elektronickom trip hope na svetovom debute vytiahla samplere zo zástrčky a nahrala akustický skvost Fisherman´s Woman. A sedelo jej to rovnako dobre. V aktuálnom opuse sa pokúsila elektroniku s akustickým folkom spojiť. Výsledok je trochu rozpačitý a dosť nevyrovnaný. Niekoľko výborných, jemných songov, jeden omyl (pieseň Jungle Drum), zvyšok priemer. Aj priemerná Emiliana Torrini však presahuje nejeden z vrcholov svetovej popmusic. Preto konštatujeme: príjemný, zvukovo farebný, hudobne zaujímavý album výbornej speváčky.
.juraj Kušnierik
BLACK KIDS
PARTIE TRAUMATIC
UNIVERSAL
Kvinteto z Floridy na seba upozornilo už vlani svojím EP Wizard of Ahhhs, vďaka ktorému ich časopis Rolling Stone zaradil medzi umelcov, ktorých sa oplatí sledovať. Nie však kvôli ich hudobnému novátorstvu, umeleckému prínosu či fyzickej príťažlivosti. Najväčšou devízou Black Kids je schopnosť uvoľniť napätie a pobaviť v duchu new wave/funky/disco retra 80. rokov. A nie je to iba kopírovanie The Cure, Duran Duran, Talking Heads, B-52s, Depeche Mode či súčasných Scissor Sisters. Od nich všetkých si BK síce požičiavajú formulky, zvuky, štýl spevu (predstavte si frontmana Reggie Youngblooda ako kučeravého Roberta Smitha s negroidnými rysmi), inak je však celkom slušná melodická invencia repertoáru Čiernych detí pôvodná. Texty sotva prežijú amputáciu od hudby, no tá funguje lepšie s vtipom a ľahkosťou, ktoré sú pre BK prirodzené ako dýchanie.
.martin Chrobák
ANASTACIA
HEAVY ROTATION
MERCURY
Čo napísať o speváčke, ktorá sa osem rokov márne usiluje o to, čo bolo povedané pred štvrťstoročím na platni Private Dancer Tiny Turner? Ani v poradí štvrtý album štyridsiatničky poodhaľúcej si prsník (Amy sa isto chveje strachom, lol) nepriniesol odpoveď na otázku: načo? Načo je nám vo svete skutočných, charizmatických soulových speváčok Anastacia? Williamsov producent Chambers a Ne-Yo robili, čo mohli, aby pritiahli mladšie publikum, nie však tak, aby to dávalo zmysel a aby ich táto silná žena neprekričala. Svoju nevzrušivú hudbu pre solárkové paničky, ktorým lahodí ubezpečenie, že zrkadlenie luny na hladine mora je lepšie než poskakovanie pri sporáku, označuje samotná Anastacia pojmom sprock (soul, pop, rock). Mne prichádzajú v tejto súvislosti na um najmä Spock, Kirk a zúfalá prosba „Beam Me Up, Scotty“. Takmer dokonalá anestéza.
.daniel Baláž
TAKE 6
THE STANDARD
HEADS UP/DIVYD
Akustický priestor jednej z internátnych kúpeľní univerzity v Alabame bol takmer pred tridsiatimi rokmi miestom nácvikov černošského vokálneho kvarteta, z ktorého sa sformovalo zoskupenie Take 6. Plastickosť šiestich hlasov, unikátne vokálnych aranžmánov šéfa Marka Kibbleho, ako aj vynikajúco volený repertoár prispeli medzičasom k dvom desiatkam (!) Grammy a Dove Awards (cena gospelovej asociácie). Dramaturgiu aktuálneho projektu Take 6 prezrádza jeho titul, komerčný zámer vydavateľa zasa prítomnosť prominentných hostí. Živelný (a fantasticky swingujúci) George Benson, vokalíza priekopníkov Jona Hendricksa/Al Jarreaua, alebo vysamplovaný hlas Elly Fitzgerald (A Tisket A Tasket) na jednej strane oživujú predsa len monotónnejšie pôsobiacu nahrávku, poslucháč však nerozumie, kvôli čomu nevyhnutne prisladzovať exkluzívne suché víno...
.peter Motyčka
JAZMINE SULLIVAN
FEARLESS
J RECORDS/SONY BMG
Keď sa o dvadsaťjedenročnej speváčke hovorí ako o budúcej legende, oplatí sa zbystriť pozornosť. Už len preto, aby sa človek presvedčil, či zase nejde o umelo vytvorený „zázračný talent“, za ktorým stojí armáda všetkými masťami mazaných manažérov a producentov. Jazmine Sullivan má za sebou naozaj zvučné mená: medzi producentmi jej prvého albumu je klávesista Salaam Remi, spolupracovník rappera Nasa a speváčka Amy Winehouse, a najúspešnejšia americká rapperka Missy Elliott, ktorej služby už využili napríklad Whitney Houston alebo Mariah Carey. Jazmine Sullivan si však všetky skladby napísala sama a disponuje sebaistým speváckym prejavom, podľa ktorého by ste jej hádali viac rokov. Budúca legenda? Na také reči je priskoro, no zatiaľ sa dá povedať, že Jazmine Sullivan hravo strčí do vrecka Beyoncé aj mnohé ďalšie hviezdy a hviezdičky moderného RnB.
.vladislav Gális
BUDDY GUY
SKIN DEEP
SONY BMG
Meno Buddyho Guya možno nemá v širokej verejnosti až taký cveng ako mená Muddyho Watersa, B. B. Kinga alebo Johna Leeho Hookera, hoci ide o muzikanta z rovnakej ligy. Hlásia sa k nemu Jeff Beck, Eric Clapton alebo Jimmy Page, pre ktorých predstavoval prirodzené spojenie medzi chicagským blues a rokenrolom a patril k inšpiračným zdrojom bieleho blues rocku a hard rocku. Ale aj učiteľ si ctí svojich žiakov: na album Skin Deep si sedemdesiatdvaročný spevák a gitarista prizval napríklad Erica Claptona alebo predstaviteľov mladšej bluesovej generácie, manželský pár Derek Trucks a Susan Tedeschi. V skladbe Who's Gonna Fill Those Shoes spomína svojho ďalšieho žiaka, nebohého Stevieho Raya Vaughana, pýta sa, kto príde na jeho miesto, a odpoveď mu pomáha hľadať deväťročný gitarista Quinn Sullivan. Solídny bluesový album – bez prekvapení a bez slabých miest.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.