FILM List Anne
Tento týždeň sa v Bratislave koná dôležitý festival Jeden svet. V rámci neho bude možné vidieť aj film švajčiarskeho dokumentaristu Erica Bergkrauta List Anne. Bergkaut začal dokument o Politkovskej nakrúcať ešte v čase, keď Anna žila. Na jeho záberoch je to ešte krásna žena v strednom veku, ktorá sa teší na svoje prvé vnúča. Detailné zábery jej tváre odhalia ženskú nežnosť, ale aj istý druh tvrdosti. Politkovská už má za sebou únos, mučenie, pokus o vraždu, rozpad rodiny i nepochopenie blízkych či kolegov v redakcii. Rozhodla sa však ísť na hranu a je to silné rozhodnutie ženy, ktorá už nemá žiadne ilúzie o krajine, v ktorej žije. Viackrát tu od ľudí, ktorí sa postavili proti Putinovi, zaznie jednoznačné obvinenie, že za jej smrť môže práve on. Znie to dobre, ale nie je to také jednoduché. Bergkaut ide viac do hĺbky a veľa napovedia zábery na mladého proruského prezidenta Čečenska Ramzana Kadyrova, ktorý sa práve dobre baví vo svojom súkromnom jazdeckom areáli alebo sa dáva honosne oslavovať pri príležitosti narodenín. Aj to je dnešné Čečensko, ktoré si ako koloniálnu dŕžavu buduje Moskva. Lenže Rusko je vždy také – rýchlo ho dokážu ovládnuť cynickí a krutí vládcovia, ale zároveň sa vždy ako protipól objavia silné vzdorujúce osobnosti, ktoré idú na doraz. Solženicyn, Sacharov, Kasparov, Politkovská... Bez nich by Rusko nebolo naozajstným Ruskom.
.eva Čobejová
TLAČ Koniec kauzy Kundera?
Zaujímavé rozuzlenie sa črtá v kauze „udanie Milana Kunderu“. Spisovateľ v prvých reakciách hovoril, že sa bude s Respektom súdiť a žiadal ospravedlnenie. Časopis Respekt sa ospravedlniť odmietol. Potvrdil to aj generálny riaditeľ Respect Publishing Tomáš Šídlo. Podľa neho v prípade redakčných článkov o spisovateľovi Kunderovi vedenie spoločnosti dospelo k názoru, že Respekt publikovaním a komentovaním dotknutých materiálov žiadny právny predpis neporušil a do práv Milana Kunderu nijako neprípustne nezasiahol. V prípade súdneho sporu bol vydavateľ časopisu pripravený predložiť svoje vecné argumenty na posúdenie súdu.
Po jednoznačnom stanovisku Respektu bol na ťahu opäť Milan Kundera. A ten prostredníctvom svojho priateľa Petra Prouzu odkázal, že žiadny súd sa konať nebude. „Nemá šesťdesiat ani sedemdesiat, jeho čas je, jednoducho, ohraničený a on chce napísať ešte jeden, verím že skvelý román,“ povedal denníku Právo Petr Prouza po stretnutí s Milanom Kunderom. Takže celá vec sa pred súd nedostane. Kundera sa zo svojho pohľadu rozhodol múdro, radšej vec rýchlo skončiť ako dovoliť, aby sa v jeho minulosti vŕtali súdy ešte niekoľko rokov. Tento druh publicity evidentne nepotrebuje. Stačí, že sa zaňho v svetovej tlači postavili zvučné mená ako Salman Rushdie, Gabriel García Márquez, Nadine Gordimerová, John M. Coetzee, Orhan Pamuk alebo Philip Roth. Čo je oproti týmto menám akýsi český sudca?
.eč
TELEVÍZIA Ide o 163 miliónov
Ak sa ešte v septembri nesmelo hovorilo o tom, že STV bude asi od vlády potrebovať na krytie svojho rozpočtu 149 miliónov, tak to bol optimistický odhad. Pravda je iná. Štefan Nižňanský posiela na vládu SR list so žiadosťou o dotáciu vo výške 163 miliónov korún. Vlastne nemá ísť ani tak o dotáciu, ako o kompenzáciu za nižšie príjmy z koncesií, keďže zákon zbavil povinnosti platiť koncesie dôchodcov a ľudí v hmotnej núdzi. A STV sa tomuto výpadku príjmov nedokázala rýchlo prispôsobiť. Nižňanský je optimista, čo sa týka získania finančnej „kompenzácie“ od vlády. Už vraj s niektorými ministrami o veci hovoril. Ministerstvo kultúry však ešte nedávno bolo k dotácii pre STV skeptické a odporučilo STV žiadať dotáciu od ministerstva práce, keďže príjmy STV vypadli práve pre zvýhodnenie sociálne slabých občanov pri platení koncesií. Tomanovej ministerstvo vec prehodilo na ministerstvo financií. Žiadosť o peniaze išla radšej z STV rovno na vládu.
Pár hodín na to, ako vedenie STV zverejnilo svoj úmysel požiadať vládu o peniaze, sa v nedeľnej diskusnej relácii objavil predseda vlády Robert Fico a spolubesedujúci, ktorí však nezastupovali politickú opozíciu. „STV sa v tejto relácii správala ako vládne, a nie verejnoprávne médium,“ kritizoval reláciu šéf mediálneho výboru parlamentu Pavol Abrhám (KDH). Ale ruku na srdce: môže sa STV správať inak?
.eč
Papier ešte nezomrel
Pred ôsmimi rokmi som pre nebohú televíziu Luna pripravovala do Sveta počítačov tému Knihy verzus internet. V závere som spomenula prevratnú technológiu od MIT označenú ako e-ink, ktorá by v budúcnosti mala umožniť zobrazovanie digitálnych informácií na akomkoľvek materiáli, od trička cez omietku až po papier. Hneď som si predstavila, ako raz budeme mať každý univerzálnu knihu a noviny, ktoré papierovo voňajú aj šuštia, a do nich si cez internet stiahneme vždy nové vydanie. Bez káblov, bez žiarenia monitora a hukotu ventilátora, bez myši a klávesnice, v pohodlí svojho obľúbeného kresla si budeme pokojne čítať.
Na toto moje fantazírovanie, ktoré vtedy málokto bral vážne, som si spomenula, keď časopis Esquire ku svojim 75. narodeninám vydal špeciálne októbrové číslo s elektronickou obálkou, na ktorej sa menili titulky a animácia. Podľa šéfredaktora Davida Grangera si tento narodeninový darček vymysleli v tom istom roku, ako som sa ja hrala na Sibylu a v MIT vyvíjali ešte len akýsi medzistupeň – Papier 2.0. Elektronická obálka výročného Esqiuru je na tri milimetre hrubom e-papieri s miniatúrnou batériou, ktorú vymysleli a vyrobili v Číne a ktorá vydrží obálku napájať tri mesiace.
E-papier je už dlhší čas súčasťou knižnej čítačky Kindle. Časopisy a noviny sa však na knižných čítačkách prezerajú dosť nepohodlne. To by mala vyriešiť novinka Plastic Logic, biela ohybná doska optimalizovaná na novinový formát. Dá sa do nej bezdrôtovo natiahnuť niekoľko sto novinových strán z internetu. Zatiaľ zobrazuje len čierno-bielo, ale do dvoch rokov by mali vyriešiť aj farbu. Na trhu by sa mala objaviť do pol roka.
Zahraničné média už spozorneli. Uvedomujú si výhody e-novín: onakvejšie inzertné možnosti, eliminovanie nákladov na tlač a distribúciu, spätné informácie o čitateľoch a ich čitateľských preferenciách. Uvedomujú si aj nevýhody, ktorými sú popri cene samotnej čítačky konkurencia bezplatného obsahu na internete.
Mám však tušenie, že keď už sme vydržali osem rokov, ešte chvíľu a dočkáme sa aj toho e-atramentu na šušťavom novinovom papieri.
.elena Akácsová
Tento týždeň sa v Bratislave koná dôležitý festival Jeden svet. V rámci neho bude možné vidieť aj film švajčiarskeho dokumentaristu Erica Bergkrauta List Anne. Bergkaut začal dokument o Politkovskej nakrúcať ešte v čase, keď Anna žila. Na jeho záberoch je to ešte krásna žena v strednom veku, ktorá sa teší na svoje prvé vnúča. Detailné zábery jej tváre odhalia ženskú nežnosť, ale aj istý druh tvrdosti. Politkovská už má za sebou únos, mučenie, pokus o vraždu, rozpad rodiny i nepochopenie blízkych či kolegov v redakcii. Rozhodla sa však ísť na hranu a je to silné rozhodnutie ženy, ktorá už nemá žiadne ilúzie o krajine, v ktorej žije. Viackrát tu od ľudí, ktorí sa postavili proti Putinovi, zaznie jednoznačné obvinenie, že za jej smrť môže práve on. Znie to dobre, ale nie je to také jednoduché. Bergkaut ide viac do hĺbky a veľa napovedia zábery na mladého proruského prezidenta Čečenska Ramzana Kadyrova, ktorý sa práve dobre baví vo svojom súkromnom jazdeckom areáli alebo sa dáva honosne oslavovať pri príležitosti narodenín. Aj to je dnešné Čečensko, ktoré si ako koloniálnu dŕžavu buduje Moskva. Lenže Rusko je vždy také – rýchlo ho dokážu ovládnuť cynickí a krutí vládcovia, ale zároveň sa vždy ako protipól objavia silné vzdorujúce osobnosti, ktoré idú na doraz. Solženicyn, Sacharov, Kasparov, Politkovská... Bez nich by Rusko nebolo naozajstným Ruskom.
.eva Čobejová
TLAČ Koniec kauzy Kundera?
Zaujímavé rozuzlenie sa črtá v kauze „udanie Milana Kunderu“. Spisovateľ v prvých reakciách hovoril, že sa bude s Respektom súdiť a žiadal ospravedlnenie. Časopis Respekt sa ospravedlniť odmietol. Potvrdil to aj generálny riaditeľ Respect Publishing Tomáš Šídlo. Podľa neho v prípade redakčných článkov o spisovateľovi Kunderovi vedenie spoločnosti dospelo k názoru, že Respekt publikovaním a komentovaním dotknutých materiálov žiadny právny predpis neporušil a do práv Milana Kunderu nijako neprípustne nezasiahol. V prípade súdneho sporu bol vydavateľ časopisu pripravený predložiť svoje vecné argumenty na posúdenie súdu.
Po jednoznačnom stanovisku Respektu bol na ťahu opäť Milan Kundera. A ten prostredníctvom svojho priateľa Petra Prouzu odkázal, že žiadny súd sa konať nebude. „Nemá šesťdesiat ani sedemdesiat, jeho čas je, jednoducho, ohraničený a on chce napísať ešte jeden, verím že skvelý román,“ povedal denníku Právo Petr Prouza po stretnutí s Milanom Kunderom. Takže celá vec sa pred súd nedostane. Kundera sa zo svojho pohľadu rozhodol múdro, radšej vec rýchlo skončiť ako dovoliť, aby sa v jeho minulosti vŕtali súdy ešte niekoľko rokov. Tento druh publicity evidentne nepotrebuje. Stačí, že sa zaňho v svetovej tlači postavili zvučné mená ako Salman Rushdie, Gabriel García Márquez, Nadine Gordimerová, John M. Coetzee, Orhan Pamuk alebo Philip Roth. Čo je oproti týmto menám akýsi český sudca?
.eč
TELEVÍZIA Ide o 163 miliónov
Ak sa ešte v septembri nesmelo hovorilo o tom, že STV bude asi od vlády potrebovať na krytie svojho rozpočtu 149 miliónov, tak to bol optimistický odhad. Pravda je iná. Štefan Nižňanský posiela na vládu SR list so žiadosťou o dotáciu vo výške 163 miliónov korún. Vlastne nemá ísť ani tak o dotáciu, ako o kompenzáciu za nižšie príjmy z koncesií, keďže zákon zbavil povinnosti platiť koncesie dôchodcov a ľudí v hmotnej núdzi. A STV sa tomuto výpadku príjmov nedokázala rýchlo prispôsobiť. Nižňanský je optimista, čo sa týka získania finančnej „kompenzácie“ od vlády. Už vraj s niektorými ministrami o veci hovoril. Ministerstvo kultúry však ešte nedávno bolo k dotácii pre STV skeptické a odporučilo STV žiadať dotáciu od ministerstva práce, keďže príjmy STV vypadli práve pre zvýhodnenie sociálne slabých občanov pri platení koncesií. Tomanovej ministerstvo vec prehodilo na ministerstvo financií. Žiadosť o peniaze išla radšej z STV rovno na vládu.
Pár hodín na to, ako vedenie STV zverejnilo svoj úmysel požiadať vládu o peniaze, sa v nedeľnej diskusnej relácii objavil predseda vlády Robert Fico a spolubesedujúci, ktorí však nezastupovali politickú opozíciu. „STV sa v tejto relácii správala ako vládne, a nie verejnoprávne médium,“ kritizoval reláciu šéf mediálneho výboru parlamentu Pavol Abrhám (KDH). Ale ruku na srdce: môže sa STV správať inak?
.eč
Papier ešte nezomrel
Pred ôsmimi rokmi som pre nebohú televíziu Luna pripravovala do Sveta počítačov tému Knihy verzus internet. V závere som spomenula prevratnú technológiu od MIT označenú ako e-ink, ktorá by v budúcnosti mala umožniť zobrazovanie digitálnych informácií na akomkoľvek materiáli, od trička cez omietku až po papier. Hneď som si predstavila, ako raz budeme mať každý univerzálnu knihu a noviny, ktoré papierovo voňajú aj šuštia, a do nich si cez internet stiahneme vždy nové vydanie. Bez káblov, bez žiarenia monitora a hukotu ventilátora, bez myši a klávesnice, v pohodlí svojho obľúbeného kresla si budeme pokojne čítať.
Na toto moje fantazírovanie, ktoré vtedy málokto bral vážne, som si spomenula, keď časopis Esquire ku svojim 75. narodeninám vydal špeciálne októbrové číslo s elektronickou obálkou, na ktorej sa menili titulky a animácia. Podľa šéfredaktora Davida Grangera si tento narodeninový darček vymysleli v tom istom roku, ako som sa ja hrala na Sibylu a v MIT vyvíjali ešte len akýsi medzistupeň – Papier 2.0. Elektronická obálka výročného Esqiuru je na tri milimetre hrubom e-papieri s miniatúrnou batériou, ktorú vymysleli a vyrobili v Číne a ktorá vydrží obálku napájať tri mesiace.
E-papier je už dlhší čas súčasťou knižnej čítačky Kindle. Časopisy a noviny sa však na knižných čítačkách prezerajú dosť nepohodlne. To by mala vyriešiť novinka Plastic Logic, biela ohybná doska optimalizovaná na novinový formát. Dá sa do nej bezdrôtovo natiahnuť niekoľko sto novinových strán z internetu. Zatiaľ zobrazuje len čierno-bielo, ale do dvoch rokov by mali vyriešiť aj farbu. Na trhu by sa mala objaviť do pol roka.
Zahraničné média už spozorneli. Uvedomujú si výhody e-novín: onakvejšie inzertné možnosti, eliminovanie nákladov na tlač a distribúciu, spätné informácie o čitateľoch a ich čitateľských preferenciách. Uvedomujú si aj nevýhody, ktorými sú popri cene samotnej čítačky konkurencia bezplatného obsahu na internete.
Mám však tušenie, že keď už sme vydržali osem rokov, ešte chvíľu a dočkáme sa aj toho e-atramentu na šušťavom novinovom papieri.
.elena Akácsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.