Skvele rečnil, mal ohromný spoločenský vplyv a bol čierny. Nebol ani prvým prezidentom, ani kongresmanom, ani sudcom Najvyššieho súdu a predsa mal výrazný politický vplyv. Počínajúc Abrahamom Lincolnom radil šiestim americkým prezidentom. Volal sa Frederick Douglass a narodil sa pred 190 rokmi ako otrok.
Napísal o tom knihu Životný príbeh Fredericka Douglassa, amerického otroka. Prísne vzaté, podobne ako Obama, aj Douglass bol iba polovičný černoch, ale príbeh od Douglassa po Obamu je dobrou ilustráciou vývoja černochov v Amerike, ako sa pôvodne z „negrov“ stali africkí Američania.
Po založení Spojených štátov žilo v Amerike asi 700-tisíc černochov, čo tvorilo pätinu populácie. Deväť z desiatich čiernych Američanov boli otroci. Frederick Augustus Washington Bailey sa narodil ako majetok Hugha Aulda vo februári roku 1818 v Marylande. Jeho matkou bola Harriet Bailey, ktorá bola otrokyňou na rovnakej plantáži a otcom bol pravdepodobne beloch Aaron Anthony, ktorý bol jej pán a manažér statku v St. Michels. Keď mal Frederick asi osem rokov, oddelili ho od matky a poslali do mesta Baltimore. Auldova manželka Sofia ho začala učiť čítať, ale Auld, ktorý tvrdil, že otrok, ktorý vie čítať, je nebezpečný, jej to zakázal. Frederick sa neskôr doučil čítať sám čítaním antológie veľkých prejavov a téma vzdelávania sa pre neho stala spolu so zrušením otroctva a zrovnoprávnením žien treťou hlavnou politickou témou. Keď mal dvadsať, ušiel z otroctva na sever, oženil sa a stal sa abolicionistom.
Priezvisko Douglass si zvolil podľa básne Waltera Scotta ako ochranu, keďže právne bol ešte stále vo vlastníctve Hugha Aulda. Neskôr bol z otroctva vykúpený a stal sa známy aj v Anglicku a Írsku. Jeho dom vo Washingtone sa pred dvadsiatimi rokmi stal národnou pamiatkou. Keď Douglass v roku 1895 zomrel, otroctvo bolo zrušené, počet černochov v Amerike sa síce zvýšil asi 8 na miliónov, ich pomer však dosiahol dnešnú úroveň asi osminy populácie.
Druhým mužom, ktorý Obamovi otvoril cestu do Bieleho domu, bol ďalší legendárny líder Martin Luther King. Bojovník proti segregácii a rasovej diskriminácii, baptistický kazateľ, narodený v roku 1929, zavraždený pred štyridsiatimi rokmi, najmladší nositeľ Nobelovej ceny za mier, svetoznámy prejavom Mám jeden sen, ktorý navždy patrí k Lincolnovmu Memorialu vo Washingtone. Reverend King bol legendárne populárny už počas života a po zavraždení sa stal symbolom. Deň jeho narodenia sa stal oficiálnym sviatkom Spojených štátov a jeho odkaz patrí k dedičstviu modernej Ameriky.
Otroctvo aj segregáciu zrušili napokon belosi. Aj to patrí k Amerike. Príbeh čiernej rasy v Amerike by nebol tým, čím je, aj bez „bielych“ prezidentov Abrahama Lincolna a Lyndona Johnsona.
Tam sa však tento príbeh nekončí. Jeden útlak vystriedal druhý. Čierni Američania sú totiž dnes najväčšími obeťami amerického sociálneho štátu. Prvý na to upozornil liberálny historik pracujúci pre prezidenta Johna Kennedyho, Arthur M. Schlesinger. V takzvanej Schlesingerovej správe upozornil na stav čiernej komunity, ktorý pretrváva dodnes. Pravda znie trochu nekorektne, ale čierni Američania sú väčší kriminálnici, neproporčne viac sa rozvádzajú, černošky páchajú až tretinu všetkých potratov a komunita vôbec žije vo väčšej chudobe. Súvislosť so sociálnym štátom preukázal Charles Murray. Do 60. rokov sa situácia čiernej komunity dlhodobo zlepšovala, nástupom moderného sociálneho štátu sa to zmenilo. Čierna komunita v Amerike teda má svoje problémy. Program Baracka Obamu ich však veľmi nerieši. Jeho osobný príbeh je síce inšpiratívny, ale keď ide o politiku, Obama sa občas podobá nášmu Robertovi Ficovi. Čo na tom, že jazyk a vystupovanie má presne opačné.
Obamovi nemožno uprieť dve veci: dokáže rečniť skvele ako Frederick Douglass a byť populárny ako Martin Luther King. Douglass aj King sa však stali legendami preto, lebo sa venovali skutočným problémom čiernej Ameriky. Tak či tak, prvý čierny prezident nebude hodnotený ani podľa prejavov, ani podľa popularity, ktorá ho do úradu vyniesla.
Napísal o tom knihu Životný príbeh Fredericka Douglassa, amerického otroka. Prísne vzaté, podobne ako Obama, aj Douglass bol iba polovičný černoch, ale príbeh od Douglassa po Obamu je dobrou ilustráciou vývoja černochov v Amerike, ako sa pôvodne z „negrov“ stali africkí Američania.
Po založení Spojených štátov žilo v Amerike asi 700-tisíc černochov, čo tvorilo pätinu populácie. Deväť z desiatich čiernych Američanov boli otroci. Frederick Augustus Washington Bailey sa narodil ako majetok Hugha Aulda vo februári roku 1818 v Marylande. Jeho matkou bola Harriet Bailey, ktorá bola otrokyňou na rovnakej plantáži a otcom bol pravdepodobne beloch Aaron Anthony, ktorý bol jej pán a manažér statku v St. Michels. Keď mal Frederick asi osem rokov, oddelili ho od matky a poslali do mesta Baltimore. Auldova manželka Sofia ho začala učiť čítať, ale Auld, ktorý tvrdil, že otrok, ktorý vie čítať, je nebezpečný, jej to zakázal. Frederick sa neskôr doučil čítať sám čítaním antológie veľkých prejavov a téma vzdelávania sa pre neho stala spolu so zrušením otroctva a zrovnoprávnením žien treťou hlavnou politickou témou. Keď mal dvadsať, ušiel z otroctva na sever, oženil sa a stal sa abolicionistom.
Priezvisko Douglass si zvolil podľa básne Waltera Scotta ako ochranu, keďže právne bol ešte stále vo vlastníctve Hugha Aulda. Neskôr bol z otroctva vykúpený a stal sa známy aj v Anglicku a Írsku. Jeho dom vo Washingtone sa pred dvadsiatimi rokmi stal národnou pamiatkou. Keď Douglass v roku 1895 zomrel, otroctvo bolo zrušené, počet černochov v Amerike sa síce zvýšil asi 8 na miliónov, ich pomer však dosiahol dnešnú úroveň asi osminy populácie.
Druhým mužom, ktorý Obamovi otvoril cestu do Bieleho domu, bol ďalší legendárny líder Martin Luther King. Bojovník proti segregácii a rasovej diskriminácii, baptistický kazateľ, narodený v roku 1929, zavraždený pred štyridsiatimi rokmi, najmladší nositeľ Nobelovej ceny za mier, svetoznámy prejavom Mám jeden sen, ktorý navždy patrí k Lincolnovmu Memorialu vo Washingtone. Reverend King bol legendárne populárny už počas života a po zavraždení sa stal symbolom. Deň jeho narodenia sa stal oficiálnym sviatkom Spojených štátov a jeho odkaz patrí k dedičstviu modernej Ameriky.
Otroctvo aj segregáciu zrušili napokon belosi. Aj to patrí k Amerike. Príbeh čiernej rasy v Amerike by nebol tým, čím je, aj bez „bielych“ prezidentov Abrahama Lincolna a Lyndona Johnsona.
Tam sa však tento príbeh nekončí. Jeden útlak vystriedal druhý. Čierni Američania sú totiž dnes najväčšími obeťami amerického sociálneho štátu. Prvý na to upozornil liberálny historik pracujúci pre prezidenta Johna Kennedyho, Arthur M. Schlesinger. V takzvanej Schlesingerovej správe upozornil na stav čiernej komunity, ktorý pretrváva dodnes. Pravda znie trochu nekorektne, ale čierni Američania sú väčší kriminálnici, neproporčne viac sa rozvádzajú, černošky páchajú až tretinu všetkých potratov a komunita vôbec žije vo väčšej chudobe. Súvislosť so sociálnym štátom preukázal Charles Murray. Do 60. rokov sa situácia čiernej komunity dlhodobo zlepšovala, nástupom moderného sociálneho štátu sa to zmenilo. Čierna komunita v Amerike teda má svoje problémy. Program Baracka Obamu ich však veľmi nerieši. Jeho osobný príbeh je síce inšpiratívny, ale keď ide o politiku, Obama sa občas podobá nášmu Robertovi Ficovi. Čo na tom, že jazyk a vystupovanie má presne opačné.
Obamovi nemožno uprieť dve veci: dokáže rečniť skvele ako Frederick Douglass a byť populárny ako Martin Luther King. Douglass aj King sa však stali legendami preto, lebo sa venovali skutočným problémom čiernej Ameriky. Tak či tak, prvý čierny prezident nebude hodnotený ani podľa prejavov, ani podľa popularity, ktorá ho do úradu vyniesla.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.