„Práve teraz nás môžu dvoje alebo troje zlé volebné výsledky deliť od konca NATO, od konca Európskej únie a možno od konca liberálneho svetového poriadku, ako ho poznáme,“ napísala v marci na stránkach denníka Wa­shington Post známa poľsko-americká publicistka Anne Applebaum. V tom čase ešte nebolo isté, či Donald Trump vôbec získa republikánsku nomináciu do prezidentských volieb, nieto ešte, že zvíťazí nad demokratickou protikandidátkou Hillary Clinton. Rovnako nebolo jasné, ako sa skončí júnové referendum o vystúpení Veľkej Británie z EÚ.

klince do rakvy

Anne Applebaum vo svojom komentári predvídavo vyslovila obavy tak z výsledku amerických prezidentských volieb, ako aj z britského referenda. A teraz je na programe dňa otázka, či sa naplní aj zvyšok jej zlej predtuchy. Vo svojom komentári totiž spomenula ešte tretiu udalosť, ktorá by mohla byť ďalším klincom do rakvy Západu a je stále pred nami: francúzske prezidentské voľby, ktorých prvé kolo sa bude konať v apríli 2017, s rozhodujúcim druhým kolom v máji. Ich silným kandidátom je kontroverzná predsedníčka Národného frontu Marine Le Pen. S jej prípadným zvolením sa spájajú obavy, že Francúzsko opustí NATO i Európsku úniu, vráti sa k tvrdému hospodárskemu protekcionizmu a pôjde po ruke ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.

Dnes sa zdá, že nádejný kandidát konzervatívnej pravice, expremiér Francois Fillon, by mohol hrozbu Marine Le Pen vo voľbách neutralizovať. Síce s generačným ones­korením, no prichádza s thatcherovským programom ekonomických reforiem. K „železnej lady“ Fillona doma prirovnávajú, dokonca sa k nej sám priamo hlási a po štyroch rokoch rozpačitého prešliapavania na mieste pod vedením socialistického prezidenta Françoisa Hollanda môže takýto program dostať pokojne zelenú dokonca aj od tradične ľavicových Francúzov. Napríklad, keď sa im predstaví ako program obrody národného hospodárstva (s dôrazom na slovíčko „národný“).

„Pokiaľ ide o vyhliadky Západu, kozmopolitné elity podliehajú skepse. Nepreháňajú to?“

V spoločenských otázkach sa Fillon hlási k tradičnej rodine, poriadku a konzervativizmu – čo sú hodnoty, ktoré môžu osloviť katolíckeho voliča. A pokiaľ sa v druhom kole ocitne spolu s Marine Le Pen, so zaťatými zubami za neho môžu hlasovať aj voliči socialistov. Na druhej strane, Stredoeurópanom sa môže zdať podozrivá Fillonova afinita k Vladimírovi Putinovi, s ktorým sa spriatelil, keď boli obaja premiérmi svojich krajín...

Pokiaľ ide o širšie vyhliadky Západu, v kruhoch politických elít sa rozmáha skepsa. Applebaumovej marcový článok mal názov Je toto koniec Západu, ako ho poznáme? Či už išlo o náhodu alebo úmysel, pred dvoma týždňami vyšiel vo Washington Post komentár bývalého švédskeho premiéra Carla Bildta, ktorého názov znel podobne, akurát už bez otáznika: Je to koniec Západu ako ho poznáme. „Počas viac ako polstoročia bol tento príbeh fenomenálneho úspechu postavený na záväzku k slobode a demokracii, slobodnému obchodu, solídnym spojenectvám a spoľahlivým partnerstvám,“ píše Bildt. „Lenže na všetko toto Trump buď zaútočil, alebo to spochybnil.“ No sú veci naozaj také vážne? Nepreháňajú to v skutočnosti kozmopolitné elity otrasené neočakávanou prehrou svojej kandidátky v amerických prezidentských voľbách? A aká je vlastne podstata vzbury, ktorej čelia zástancovia súčasného medzinárodného poriadku?