Každý normálny človek určite uvítal rozhodnutie ministra vnútra, že k prejavom extrémizmu bude mať nulovú toleranciu. Teraz už vieme, že to myslel úplne vážne a aspoň raz sa stalo, že politici robia to, čo povedia. A to nulová tolerancia nie je žiadna sranda.
Hneď minútu po vyhlásení nasledoval návrh na rozpustenie Slovenskej národnej strany. Počas čakania na výsledok expertíz minister vyzval svojho šéfa, aby bola SNS okamžite vyhodená z vlády a jej zástupcovia zo všetkých postov. Predseda vlády reagoval do troch sekúnd a bolo vybavené — SNS ostala len marginálnym občianskym združením, niečím ako skanzen.
Vzápätí nasledovali zásahy proti neonacistickým jadrám fanúšikov našich futbalových veľkoklubov, klubov i nanoklubov, ultras majú zakázané vstupy na štadióny a vlastne už neexistujú. Návrh na zákaz komunistickej strany bol vygenerovaný úplne automaticky. Minister prostredníctvom svojho hovorcu Erika vyzval svojho spravodlivého kolegu, aby okamžite zložil funkciu a ospravedlnil sa za svoje antisemitské výroky. Keďže tak neurobil, predseda vlády v rámci nulovej tolerancie ministra do dvoch sekúnd odvolal. Spolu s ním aj ministra životného prostredia za extrémne ignorovanie náplne vlastnej práce. Za extrémistické vyvlastňovacie nápady boli odvolaní ministri výstavby a hospodárstva. Za extrémne zlyhanie vo vytváraní tolerantného ovzdušia bol do sekundy a pol odvolaný podpredseda vlády pre ľudské práva. Hneď po nich bol odvolaný minister školstva za extrémistické manipulácie s učebnicami. A do sekundy odstúpil aj premiér, ktorý si uvedomil, že tento spolok extrémistov mohol dať dokopy jedine extrémista. A ešte predtým, do nula sekúnd, ostúpil aj minister vnútra — za pomoc extrémistom, ktorí napadli Hedvigu Malinovú a za extrémnu manipuláciu na tlačovej konferencii venovanej tejto statočnej dievčine. Ešte pred samoodvolaním stihol pripraviť zákon, aby vysoké štátne funkcie nemohli zastávať bývalí príslušníci extrémistických fašistických a komunistických strán, čím sa zosypala vláda, parlament a prezident odišiel šéfovať Únii národných socialistov jazdiacich do vrchu. Keď nulová tolerancia, tak nulová tolerancia. Ďakujeme!
Hneď minútu po vyhlásení nasledoval návrh na rozpustenie Slovenskej národnej strany. Počas čakania na výsledok expertíz minister vyzval svojho šéfa, aby bola SNS okamžite vyhodená z vlády a jej zástupcovia zo všetkých postov. Predseda vlády reagoval do troch sekúnd a bolo vybavené — SNS ostala len marginálnym občianskym združením, niečím ako skanzen.
Vzápätí nasledovali zásahy proti neonacistickým jadrám fanúšikov našich futbalových veľkoklubov, klubov i nanoklubov, ultras majú zakázané vstupy na štadióny a vlastne už neexistujú. Návrh na zákaz komunistickej strany bol vygenerovaný úplne automaticky. Minister prostredníctvom svojho hovorcu Erika vyzval svojho spravodlivého kolegu, aby okamžite zložil funkciu a ospravedlnil sa za svoje antisemitské výroky. Keďže tak neurobil, predseda vlády v rámci nulovej tolerancie ministra do dvoch sekúnd odvolal. Spolu s ním aj ministra životného prostredia za extrémne ignorovanie náplne vlastnej práce. Za extrémistické vyvlastňovacie nápady boli odvolaní ministri výstavby a hospodárstva. Za extrémne zlyhanie vo vytváraní tolerantného ovzdušia bol do sekundy a pol odvolaný podpredseda vlády pre ľudské práva. Hneď po nich bol odvolaný minister školstva za extrémistické manipulácie s učebnicami. A do sekundy odstúpil aj premiér, ktorý si uvedomil, že tento spolok extrémistov mohol dať dokopy jedine extrémista. A ešte predtým, do nula sekúnd, ostúpil aj minister vnútra — za pomoc extrémistom, ktorí napadli Hedvigu Malinovú a za extrémnu manipuláciu na tlačovej konferencii venovanej tejto statočnej dievčine. Ešte pred samoodvolaním stihol pripraviť zákon, aby vysoké štátne funkcie nemohli zastávať bývalí príslušníci extrémistických fašistických a komunistických strán, čím sa zosypala vláda, parlament a prezident odišiel šéfovať Únii národných socialistov jazdiacich do vrchu. Keď nulová tolerancia, tak nulová tolerancia. Ďakujeme!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.