Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Krempaská a Weisenbacher: Aktivisti na počkanie?

.michal Magušin .časopis .kauza

Viac indícií ukazuje, že zdanlivo autonómne občianske aktivity spájajú rovnaké schémy a osoby. Ako fungujú a aké otázky vyvolávajú?

Krempaská a Weisenbacher: Aktivisti na počkanie? Marko Erd/SITA Protest proti protestu. Alena Krempaská a predstavitelia skupiny Nie sme ovce pred bytovým komplexom Bonaparte.

možno by sa vám na prvý pohľad zdalo, že ide o spontánne akcie, ktoré sú pozitívnym prejavom uvedomelosti občianskej spoločnosti. Žiadajú prešetrenie prideľovania bytov v Bratislave, odstúpenie zástupcu primátorky Prievidze za údajné šikanovanie, kritizujú pochybenia Matoviča a Sulíka. Tieto aktivity však spája veľmi podobná schéma, ktorá vzbudzuje dojem, že ide o koordinovanú činnosť ľudí pripravených zasiahnuť kedykoľvek, keď dostanú pokyn.

Schéma vyzerá asi takto. Najskôr sa založí fejsbúková stránka. Dá sa jej nejaký sexi názov, napríklad Nekŕmte nás odpadom, Nevolím Sulíka, Kto nám vládne v Prievidzi, Povedzme nie nezmyselnému referendu (premenovaná na Povedzme nie, pozn. red.) alebo Aj ja chcem byt zadara.

V druhej fáze si zoženú ľudí, ktorí sú (zrejme za pekné peniaze) ochotní vyjsť do ulíc. V rukách držia transparenty z kartónov, polystyrénu alebo plachiet. Komparzisti ticho stoja, zakrývajú si tváre. Keď sa ich opýtate na nejakú konkrétnosť súvisiacu s protestom, povedia napríklad: „Odvolajte sa na Alenu Krempaskú,“ ako sa to stalo Eugenovi Kordovi 27. septembra 2016, keď oslovil dámu s transparentom žiadajúcim vyšetrenie údajne pochybného prideľovania bytov v Bratislave. Peter Weisenbacher, šéf Inštitútu ľudských práv, kde Krempaská pôsobí, sa od protestu dištancuje. Tvrdí, že to nie je ich iniciatíva. Keď sa však pozriete na formu transparentov, akú používajú, Weisenbacherove slová znejú výsostne nedôveryhodne.

Jeden príklad za mnohé. Stránka Aj ja chcem byt zadara (súčasť kampane za vyšetrenie prideľovania bytov) publikovala 26. septembra fotografiu aktivistov držiacich protestnú hladovku. Pred stanom je kartónový transparent s žltými a modrými nápismi. Fotografiu na druhý deň zdieľala stránka Nevolím Sulíka. Pozoruhodné je, že kartónové transparenty s nápismi s presne rovnakými farbami a podobnými typom písma držia v rukách počas protestu proti Matovičovi z 20. októbra Peter Weisenbacher a Alena Krempaská. A tento model sa opakuje v ďalších zdanlivo nesúvisiacich kampaniach, napríklad pri protestoch za odvolanie viceprimátora Prievidze Ľuboša Maxinu, na antiprotestoch pred Bonaparte a podobne.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite