TRAVIS
ODE TO J. SMITH
UNIVERSAL
Aké dobré by bolo aj na Slovensku mať takúto kapelu, skôr škótsku ako anglickú, kapelu, ktorá netvorí pre to, aby sa dostala do médií či edičného programu veľkých vydavateľstiev. Kapelu, ktorá sa nepotrebuje nejako tváriť, pretože pôsobí cool aj bez vulgárností alebo drahých mikín. Je tu viacero skupín, ktoré majú s Travis spoločné niektoré črty, ale ponúkajú sa skôr tie, čo všakovako neúčinne nahrádzajú to kúzlo zhmotňujúce sa, keď Fran Healy otvorí ústa. Travis jednoducho dostali dar a chcú sa oň podeliť. Ani oni nespadli z neba a na beatlesáckej óde Johnovi Smithovi je to aj počuť. Ale nie je to ani tak o štýle a nápadoch, ako skôr o ľudských kvalitách a etike, ktorej (naopak) ani nejaký ten fuck navyše neublíži. Travis tak dostávajú plus navyše za pedagogický efekt, ktorý je skrytým bonusom k ich štvorhviezdičkovému pesničkovému rocku.
●●●●○
.martin Chrobák
BRENDA BOYKIN
CHOCOLATE AND CHILI
CHIN CHIN
Kto má rád nu-jazz, Arethu Franklin alebo Sade, ten by mal pri počúvaní albumu Čokoláda a čili pociťovať blaženosť. Američanka Brenda Boykin má povesť najlepšej súčasnej džezovej speváčky. Disponuje nádherným hlbokým hlasom, jej spev pôsobí príjemne, vzrušujúco. Do širšieho povedomia prenikla ako jedna zo speváčok nemeckého loungeového projektu Club Des Belugas. Teraz na nás zaútočila sólovým albumom vo vkusnej produkcii typickej pre vydavateľstvo Chin Chin. Obsahuje 15 skladieb. Sú v nich kúsky histórie džezu, jemne premiesené modernou elektronickou hudbou. Barovú intímnosť strieda gejzír radosti z afroamerických tanečných rytmov (Ride Rich Rhythm). Album Čokoláda a čili by nemal chýbať v reštauráciách. Obsahuje aj také piesne, ktoré zvyšujú apetít. Napríklad šepotavú Be My Lover. Mimochodom, čokoláda je dobré afrodiziakum a čili pôsobí proti rakovine.
●●●●○
.miro Potoček
DAVID HOLMES
THE HOLY PICTURES
UNIVERSAL
Najobľúbenejší dídžej Georga Clooneyho a Brada Pitta, 39-ročný David Holmes, začal na tejto platni pracovať pred 12 rokmi, po matkinej smrti a nahral album o svojom detstve o dospievaní v Belfaste. To by mohlo vysvetľovať, prečo vcelku logicky očakávaný charakter jeho skvelých soundtrackov (trilógia Dannyho parťákov, Preber si to..) a funkového projektu The Free Association nahradil hybrid hipisáckych acid-rockových 60´s a zasnených, no nemenej feťáckych rokov deväťdesiatych. Holmes dokáže vystavať vzrušujúco nielen kratšie ambientné inštrumentálky, v ktorých cítiť odkaz Cocteau Twins (The Ballad Of Sarah And Jack), ale aj dynamické skladby, regulárne hitovky, za aké by sa nemuseli hanbiť ani My Bloody Valentine (I Heard Wonders). Dobrý electro-indie-pop od „Belfast Child“. Zo soundtracku k Ocean´s Fourteen budeme však mať zrejme o niečo väčšiu radosť.
●●●●○
.daniel Baláž
OLEG KIREYEV & FENG SHUI JAZZ PROJECT
MANDALA
JAZZHEADS
Časy, keď boli kapely našich východných bratov povinnou jazdou hudobných festivalov, sú dávno za nami a ruský džez je pre nás dnes podobnou exotikou ako napríklad mongolský folklór. Saxofonistu Olega Kireyeva označuje kritika za „revolucionára spoza Uralu“, ktorý s neuveriteľnou ľahkosťou kombinuje džezové štandardy s uralským, baškirským, ruským a ukrajinským folklórom. Rôznorodosť vplyvov na albume lídra ruskej etnodžezovej scény vytvára pestrofarebný obraz z jemných pieskových častíc. Extatickosť gitarových groovov, podmanivosť ustavične opakovaných saxofónových figúr, zvuková plnosť bezpražcovej basgitary a priamočiara rytmika narúšaná senegalským perkusionistom vytvárajú uhrančivý amalgám hudby, ktorú ťažko opísať. Ktovie, či bude feng-šui fungovaťaj naživo počas jediného slovenského koncertu v priestoroch Heineken Tower Stage v Bratislave.
●●●●○
.peter Motyčka
ENIGMA
SEVEN LIVES MANY FACES
VIRGIN/EMI
V kariére pôvodom rumunského skladateľa Michaela Cretu sú dva pamätihodné okamihy. Prvým je spolupráca s jeho dnes už bývalou manželkou Sandrou – pamätihodná je preto, lebo aj zarytým nostalgikom pripomína, že ani v zlatých v 80. rokoch nebolo všetko zlaté a máločo bolo otravnejšie ako eurodisco popevky v podaní Sandry. Druhým pamätihodným okamihom bol projekt Enigma, v ktorom Cretu spojil ľahko stráviteľnú elektroniku s gregoriánskym chorálom. Tento nápad mu vyniesol 40 miliónov predaných nosičov a podobný vzorec uživil ďalšie podobné projekty (Era, Gregorian). „Sláčikové sekcie symfonických rozmerov a zemité hip-hopové beaty sa spájajú vo zvukových obrazoch, aké sa ešte neobjavili na nijakom hudobnom plátne,“ básnia propagačné materiály k novému albumu Enigmy. Skutočnosť je prozaickejšia: ani atmosféra, ani popevky, len stokrát prevarené zvyšky nápadov.
●○○○○
.vladislav Gális
PINK
FUNHOUSE
SONY BMG
„Asi som stratila manžela / Neviem, kam šiel,“ spieva Pink v úvodnej skladbe So What, aby bolo hneď jasné, že Funhouse patrí do kategórie albumov, na ktorých sa interpret vyrovnáva s rozvodom. Konkrétne ide o tohtoročný rozvod s motokrosovým pretekárom Careym Hartom, ktorého Pink pred tromi rokmi originálne požiadala o ruku, a teraz mu už menej originálne odkazuje, že si poradí aj bez neho: „Stále som rocková hviezda... / Nepotrebujem ťa / A vieš čo? / Takto si to viac užívam!“ Ale aj v rozbláznených sebaironických hymnách je trochu smútku (So What, Bad Influence) a v smutných baladách je zase viac než trochu pátosu (I Don't Believe You, Mean, Glitter In The Air). Funhouse pôsobí príliš priamočiarym a predvídateľným dojmom, ale Pink má našťastie nielen hlas, ale aj to, čo sa nedá kúpiť ani vyrobiť a čo pop hviezda potrebuje – charizmu.
●●●○○
.vladislav Gális
ODE TO J. SMITH
UNIVERSAL
Aké dobré by bolo aj na Slovensku mať takúto kapelu, skôr škótsku ako anglickú, kapelu, ktorá netvorí pre to, aby sa dostala do médií či edičného programu veľkých vydavateľstiev. Kapelu, ktorá sa nepotrebuje nejako tváriť, pretože pôsobí cool aj bez vulgárností alebo drahých mikín. Je tu viacero skupín, ktoré majú s Travis spoločné niektoré črty, ale ponúkajú sa skôr tie, čo všakovako neúčinne nahrádzajú to kúzlo zhmotňujúce sa, keď Fran Healy otvorí ústa. Travis jednoducho dostali dar a chcú sa oň podeliť. Ani oni nespadli z neba a na beatlesáckej óde Johnovi Smithovi je to aj počuť. Ale nie je to ani tak o štýle a nápadoch, ako skôr o ľudských kvalitách a etike, ktorej (naopak) ani nejaký ten fuck navyše neublíži. Travis tak dostávajú plus navyše za pedagogický efekt, ktorý je skrytým bonusom k ich štvorhviezdičkovému pesničkovému rocku.
●●●●○
.martin Chrobák
BRENDA BOYKIN
CHOCOLATE AND CHILI
CHIN CHIN
Kto má rád nu-jazz, Arethu Franklin alebo Sade, ten by mal pri počúvaní albumu Čokoláda a čili pociťovať blaženosť. Američanka Brenda Boykin má povesť najlepšej súčasnej džezovej speváčky. Disponuje nádherným hlbokým hlasom, jej spev pôsobí príjemne, vzrušujúco. Do širšieho povedomia prenikla ako jedna zo speváčok nemeckého loungeového projektu Club Des Belugas. Teraz na nás zaútočila sólovým albumom vo vkusnej produkcii typickej pre vydavateľstvo Chin Chin. Obsahuje 15 skladieb. Sú v nich kúsky histórie džezu, jemne premiesené modernou elektronickou hudbou. Barovú intímnosť strieda gejzír radosti z afroamerických tanečných rytmov (Ride Rich Rhythm). Album Čokoláda a čili by nemal chýbať v reštauráciách. Obsahuje aj také piesne, ktoré zvyšujú apetít. Napríklad šepotavú Be My Lover. Mimochodom, čokoláda je dobré afrodiziakum a čili pôsobí proti rakovine.
●●●●○
.miro Potoček
DAVID HOLMES
THE HOLY PICTURES
UNIVERSAL
Najobľúbenejší dídžej Georga Clooneyho a Brada Pitta, 39-ročný David Holmes, začal na tejto platni pracovať pred 12 rokmi, po matkinej smrti a nahral album o svojom detstve o dospievaní v Belfaste. To by mohlo vysvetľovať, prečo vcelku logicky očakávaný charakter jeho skvelých soundtrackov (trilógia Dannyho parťákov, Preber si to..) a funkového projektu The Free Association nahradil hybrid hipisáckych acid-rockových 60´s a zasnených, no nemenej feťáckych rokov deväťdesiatych. Holmes dokáže vystavať vzrušujúco nielen kratšie ambientné inštrumentálky, v ktorých cítiť odkaz Cocteau Twins (The Ballad Of Sarah And Jack), ale aj dynamické skladby, regulárne hitovky, za aké by sa nemuseli hanbiť ani My Bloody Valentine (I Heard Wonders). Dobrý electro-indie-pop od „Belfast Child“. Zo soundtracku k Ocean´s Fourteen budeme však mať zrejme o niečo väčšiu radosť.
●●●●○
.daniel Baláž
OLEG KIREYEV & FENG SHUI JAZZ PROJECT
MANDALA
JAZZHEADS
Časy, keď boli kapely našich východných bratov povinnou jazdou hudobných festivalov, sú dávno za nami a ruský džez je pre nás dnes podobnou exotikou ako napríklad mongolský folklór. Saxofonistu Olega Kireyeva označuje kritika za „revolucionára spoza Uralu“, ktorý s neuveriteľnou ľahkosťou kombinuje džezové štandardy s uralským, baškirským, ruským a ukrajinským folklórom. Rôznorodosť vplyvov na albume lídra ruskej etnodžezovej scény vytvára pestrofarebný obraz z jemných pieskových častíc. Extatickosť gitarových groovov, podmanivosť ustavične opakovaných saxofónových figúr, zvuková plnosť bezpražcovej basgitary a priamočiara rytmika narúšaná senegalským perkusionistom vytvárajú uhrančivý amalgám hudby, ktorú ťažko opísať. Ktovie, či bude feng-šui fungovaťaj naživo počas jediného slovenského koncertu v priestoroch Heineken Tower Stage v Bratislave.
●●●●○
.peter Motyčka
ENIGMA
SEVEN LIVES MANY FACES
VIRGIN/EMI
V kariére pôvodom rumunského skladateľa Michaela Cretu sú dva pamätihodné okamihy. Prvým je spolupráca s jeho dnes už bývalou manželkou Sandrou – pamätihodná je preto, lebo aj zarytým nostalgikom pripomína, že ani v zlatých v 80. rokoch nebolo všetko zlaté a máločo bolo otravnejšie ako eurodisco popevky v podaní Sandry. Druhým pamätihodným okamihom bol projekt Enigma, v ktorom Cretu spojil ľahko stráviteľnú elektroniku s gregoriánskym chorálom. Tento nápad mu vyniesol 40 miliónov predaných nosičov a podobný vzorec uživil ďalšie podobné projekty (Era, Gregorian). „Sláčikové sekcie symfonických rozmerov a zemité hip-hopové beaty sa spájajú vo zvukových obrazoch, aké sa ešte neobjavili na nijakom hudobnom plátne,“ básnia propagačné materiály k novému albumu Enigmy. Skutočnosť je prozaickejšia: ani atmosféra, ani popevky, len stokrát prevarené zvyšky nápadov.
●○○○○
.vladislav Gális
PINK
FUNHOUSE
SONY BMG
„Asi som stratila manžela / Neviem, kam šiel,“ spieva Pink v úvodnej skladbe So What, aby bolo hneď jasné, že Funhouse patrí do kategórie albumov, na ktorých sa interpret vyrovnáva s rozvodom. Konkrétne ide o tohtoročný rozvod s motokrosovým pretekárom Careym Hartom, ktorého Pink pred tromi rokmi originálne požiadala o ruku, a teraz mu už menej originálne odkazuje, že si poradí aj bez neho: „Stále som rocková hviezda... / Nepotrebujem ťa / A vieš čo? / Takto si to viac užívam!“ Ale aj v rozbláznených sebaironických hymnách je trochu smútku (So What, Bad Influence) a v smutných baladách je zase viac než trochu pátosu (I Don't Believe You, Mean, Glitter In The Air). Funhouse pôsobí príliš priamočiarym a predvídateľným dojmom, ale Pink má našťastie nielen hlas, ale aj to, čo sa nedá kúpiť ani vyrobiť a čo pop hviezda potrebuje – charizmu.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.