Ak sa hovorí o výhodnosti druhého piliera, nemalo by sa zabúdať hovoriť ani o budúcnosti toho prvého, priebežného.
Na Slovensku dnes pripadajú niečo viac ako štyria ľudia vo veku 18-61 rokov na jedného človeka vo veku 62 rokov a viac. O dvadsať rokov to už pravdepodobne budú len niečo viac ako dvaja ľudia a o štyridsať rokov asi jeden a pol človeka. Ak by sme chceli udržať súčasný pomer, museli by sme do roku 2030 predĺžiť dôchodkový vek na 70 rokov a do roku 2050 až na 74 rokov. Také závery sa dajú odvodiť z prognózy vývoja obyvateľstva do roku 2050, ktorú vypracovalo Výskumné demografické centrum v Bratislave.
Predstavme si, že sa táto prognóza naplní, a že vláda zároveň splní svoj sľub nezvyšovať dôchodkový vek. Predpokladajme tiež, že oproti súčasnosti sa nezmení zamestnanosť a že vláda nebude meniť ani výšku odvodov a dotácií, z ktorých Sociálna poisťovňa vypláca dôchodky. Aké dôchodky z prvého piliera môžeme pri týchto predpokladoch očakávať? Výšku dôchodkov odhadneme pomocou tzv. miery náhrady, ktorá vyjadruje pomer dôchodku k priemernej mzde. Dnešná miera náhrady je približne 42 percent, keďže priemerný dôchodok sa v roku 2008 odhaduje na 9170 korún, čiže zhruba 42 percent priemernej mzdy. Do roku 2020 však (podľa tohto zjednodušeného modelu) klesne miera náhrady na 28 percent, čo zodpovedá dnešnému dôchodku vo výške 6101 korún. Do roku 2030 klesne miera náhrady na 22 percent (dnes 4814 korún) a do roku 2040 na 17 percent (dnes 3777 korún). V roku 2050 bude – ak sa parametre systému nezmenia – miera náhrady len 13 percent, čo sa rovná dnešnému dôchodku vo výške 2947 Sk.
Z týchto čísel je zrejmé, že ak sa naplnia demografické prognózy, hrozí v prvom pilieri výrazný pokles dôchodkov. Ak ho chce vláda zmierniť, mala by postupne predlžovať dôchodkový vek. Ak sa ľudia dožívajú vyššieho veku a zároveň majú menej detí, mali by dlhšie pracovať. To je podstatou reformy prvého piliera. Vláda, ktorá odmieta znižovať dôchodky a predlžovať dôchodkový vek, už nemá veľa možností. Chýbajúce peniaze môže získať len od ekonomicky aktívnych ľudí, alebo na dlh. Tieto alternatívy ale ohrozia ekonomický rast, čo sa skôr alebo neskôr odrazí aj v ďalšom poklese dôchodkov.
Autor je analytik INEKO.
Text bol publikovaný na stránke blogy.etrend.sk
Na Slovensku dnes pripadajú niečo viac ako štyria ľudia vo veku 18-61 rokov na jedného človeka vo veku 62 rokov a viac. O dvadsať rokov to už pravdepodobne budú len niečo viac ako dvaja ľudia a o štyridsať rokov asi jeden a pol človeka. Ak by sme chceli udržať súčasný pomer, museli by sme do roku 2030 predĺžiť dôchodkový vek na 70 rokov a do roku 2050 až na 74 rokov. Také závery sa dajú odvodiť z prognózy vývoja obyvateľstva do roku 2050, ktorú vypracovalo Výskumné demografické centrum v Bratislave.
Predstavme si, že sa táto prognóza naplní, a že vláda zároveň splní svoj sľub nezvyšovať dôchodkový vek. Predpokladajme tiež, že oproti súčasnosti sa nezmení zamestnanosť a že vláda nebude meniť ani výšku odvodov a dotácií, z ktorých Sociálna poisťovňa vypláca dôchodky. Aké dôchodky z prvého piliera môžeme pri týchto predpokladoch očakávať? Výšku dôchodkov odhadneme pomocou tzv. miery náhrady, ktorá vyjadruje pomer dôchodku k priemernej mzde. Dnešná miera náhrady je približne 42 percent, keďže priemerný dôchodok sa v roku 2008 odhaduje na 9170 korún, čiže zhruba 42 percent priemernej mzdy. Do roku 2020 však (podľa tohto zjednodušeného modelu) klesne miera náhrady na 28 percent, čo zodpovedá dnešnému dôchodku vo výške 6101 korún. Do roku 2030 klesne miera náhrady na 22 percent (dnes 4814 korún) a do roku 2040 na 17 percent (dnes 3777 korún). V roku 2050 bude – ak sa parametre systému nezmenia – miera náhrady len 13 percent, čo sa rovná dnešnému dôchodku vo výške 2947 Sk.
Z týchto čísel je zrejmé, že ak sa naplnia demografické prognózy, hrozí v prvom pilieri výrazný pokles dôchodkov. Ak ho chce vláda zmierniť, mala by postupne predlžovať dôchodkový vek. Ak sa ľudia dožívajú vyššieho veku a zároveň majú menej detí, mali by dlhšie pracovať. To je podstatou reformy prvého piliera. Vláda, ktorá odmieta znižovať dôchodky a predlžovať dôchodkový vek, už nemá veľa možností. Chýbajúce peniaze môže získať len od ekonomicky aktívnych ľudí, alebo na dlh. Tieto alternatívy ale ohrozia ekonomický rast, čo sa skôr alebo neskôr odrazí aj v ďalšom poklese dôchodkov.
Autor je analytik INEKO.
Text bol publikovaný na stránke blogy.etrend.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.