parlament minulý týždeň schválil štátny rozpočet na rok 2017. Aj na budúci rok sa slovenský štát chystá hospodáriť s vyššími výdavkami ako príjmami. Výška naplánovaného rozpočtového schodku zodpovedá asi 1,29 percenta slovenského HDP. To je síce bezpečne v hranici 3-percentného maastrichtského pravidla, no s lepšie gazdujúcou vládou sme už mohli byť oveľa ďalej.
dobré časy, zlé časy
Pozrime sa na schválený rozpočet najskôr z pohľadu štádia hospodárskeho cyklu, v ktorom sa nachádzame: Správcom nášho rozpočtu hrá v súčasnosti vonkajšie prostredie do karát, lebo ekonomika rastie a s ňou aj príjmy štátu. Úroky sú nízke. „K znižovaniu deficitu dochádza napriek vláde, nie vďaka nej,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS). „Je nepochopiteľné, že vláde na jednej strane pomáha priaznivý makroekonomický vývoj, ktorý sa premieta do masívneho rastu daňových príjmov a vláda napriek tomu zvyšuje daňovoodvodové zaťaženie.“
„Tlačiť na rýchlejšie dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu má zmysel aj preto, že dobré časy nemusia trvať donekonečna.“
Od nového roka sa zvýši napríklad odvod pre podniky v regulovaných odvetviach, ktorý sa zrejme premietne do vyšších cien za ich služby. Podobne aj vyšší odvod z neživotného poistenia. Ak už sú výdavkové škrty politicky ťažko priechodné, dobrý hospodár by namiesto toho dobré časy využil, aby dal príjmy a výdavky do rovnováhy prosto zabrzdením rastu výdavkov. Vyššie dane sú z pohľadu ľavice legitímne, no mali by ich sprevádzať lepšie verejné služby.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.