Desivý svet mobbingu

v roku 1986 prišiel nemecký psychológ Heinz Leymann s výrazom mobbing, ktorý chápal ako psychický teror či šikanovanie na pracovisku, systematicky zamerané proti jednotlivcovi, s cieľom znemožniť ho pred kolegami, ponížiť a nakoniec ho z pracoviska dostať preč. Leymann sa tomuto fenoménu venoval naďalej a dôsledky dlhodobého mobbingu (uvažoval aspoň o šiestich mesiacoch) opísal ako „psychické, psychosomatické a sociálne utrpenie“, do ktorého sa postupne dostáva obeť šikanovania. O pár rokov neskôr použil nórsky psychológ Svein Kile ďalší termín, ktorým špecifikoval zvlášť neférový prístup k zamestnancovi zo strany šéfa či riaditeľa firmy: bossing.

Teror na pracovisku sa stal novodobým psychologickým fenoménom. Dlhodobá diskreditácia obetí spôsobuje v ich psychike hlboké traumy. Terapeutka Maureen Duffyová a psychiater Len Sperry opísali v knihe Overcoming Mobbing (Ako zvládnuť mobbing) aj to, aký obraz vytvárajú šikanujúci kolegovia o svojich obetiach pred inými: „Ťažko sa s nimi pracuje, sú to problémové typy, nie sú to tímoví hráči, ale suroví, dokonca mentálne labilní ľudia.“ Obaja autori dodávajú, že nahustená séria hoci aj drobných, no na seba nabalených útokov dokáže naštrbiť osobnú a profesionálnu integritu obetí. Prestávajú si veriť a prestáva im veriť aj ich okolie. Majú problémy s imunitou, dýchaním, úzkosťou, nespavosťou, sociálnou izoláciou, narušenými rodinnými vzťahmi, neschopnosťou nájsť si nové zamestnanie. Reakcia? Nedokážu nikomu veriť; žijú osamelé životy.

príbehy bez konca

Anna Lopatová bola riaditeľkou materskej školy v Humennom. Lenže stačila zmena na poste vedenia mesta, čiže zriaďovateľa školy, a 38-ročná prax skúsenej učiteľky bola razom ničím. Stala sa z nej persona non grata. Nie najsrdečnejší vzťah primátorky mesta Jany Vaľovej (Smer-SD) k pani Lopatovej a jej manželovi je v Humennom už dlhodobo všeobecne známy, no nik sa neodváži ozvať. Ľudia sa boja, že prídu o prácu.