všimla som si, že niektorí ľudia sa pred našou adopciou skláňajú ako pred akousi obeťou. Hovoria vety ako: „Nebude to ľahké, ale je úžasné, že ste tomu chúďatku dali domov,“ alebo rovno hneď idú na vec a rozprávajú príbehy o zdivočených adoptovaných deťoch, z ktorých vyrástli prinajlepšom recidivisti.
Tieto rozprávky počúvame od začiatku a pozná ich každý, kto o adopcii čo i len uvažoval. Nemá zmysel polemizovať. Pre mňa je najsilnejším zistením okolo celej adopcie fakt, že láska k prijatému dieťaťu je absolútne totožná s láskou k nášmu biologickému. Bola to zároveň jediná vec, ktorej som sa v úplnom začiatku bála.
Lenže toho som sa, ó, ja hlúpa, bála aj počas vlastného tehotenstva!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.