baletný titul Giselle, ktorý mal prvú premiéru v roku 1841 v Paríži, je ukážkovým príkladom estetiky obdobia romantizmu. Romantický balet, ktorý reflektoval dianie v literatúre, výtvarnom umení aj spoločnosti, sa v tom čase stal plnohodnotným dramatickým tvarom so silným príbehom. Významný krokom boli aj počiatky tanca na špičkách, ktorý navždy zmenil tvár klasického tanca.
Legendy, staré príbehy a konflikt medzi dobrom a zlom, človekom a prírodou, realitou a fantáziou vyhovovali v plnej miere potrebám tohoto žánru. Tak ako Quasimodo v Hugovom Chráme Matky Božej v Paríži, aj Adamova Giselle či Løvenskioldova Sylfída doplatia na konflikt reality a sna smrťou. Giselle je v prvom rade o láske a odpustení a ako postava reprezentuje čistý, nezištný cit – absolútne dobro. Povestným katarzným momentom je finále druhého dejstva, keď sa Giselle podarí Alberta zachrániť pred tancom smrti (danse macabre) a s prvými slnečnými lúčmi musí zostúpiť do ríše mŕtvych.
klasika pre súčasného diváka
Choreograf Rafael Avnikjan dokázal svoje kvality, a to nielen ako odborník na klasický tanec a s ním súvisiaci repertoár, ale aj ako režisér. Prostredníctvom Giselle demonštroval fakt, že aj romantický balet si vyžaduje logický prístup, cit pre dramatické situácie a náväznosť. Jeho naštudovanie tragického príbehu o mladom dievčati, ktoré zomrie pre lásku, nie je len poctou romantickému divadlu, ale aj silnou emocionálnou výpoveďou, ktorá sa dokáže priblížiť aj súčasnému divákovi. Každý človek bol niekedy sklamaný, trpel a myslel si, že viac bolesti už nedokáže uniesť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.