Ráno v rádiu Adela so Sajfom spomínali stužkové. Konkrétne „kultúrne“ programy počas nich, ktoré sa v posledných rokoch riadia tým, čo práve fičí v televízii. Keď bežala Superstar, všetci robili Superstar, keď S.O.S, všetci mali na stužkovej Editu Papeky.
A celkom na istotu si moderátori rannej šou zatipovali, že tento rok budú mať všetky stužkové Talent.
Málokto si uvedomuje, že popri svadbách sú programy na stužkových poslednými zvyškami ozajstného živého folklóru. Nemám teraz na mysli to, že sa maturanti navlečú do požičaných krojov a nacvičia zopár neprirodzených pohybov matne pripomínajúcich tanec. Mám na mysli to, čo napĺňa základnú definíciu folklóru – teda ústne alebo napodobovaním prenášaná slovesná, hudobná či zvykoslovná kultúra.
Zdôrazňujem to „prenášanie napodobovaním“. V praxi to vyzerá tak, že opakujeme a podľa vlastných schopností a možností modifikujeme to, čo sme všetci už videli na iných podobných príležitostiach.
V dávnych idealizovaných krojovaných časoch, keď (územne i kultúrne) relatívne uzavretá komunita prežívala spoločne takmer všetko, prácu i zábavu, to bolo prosté. Dnes však žiadna komunita takto spoločne nežije. Ešte ani tí maturanti v triede – po vyučovaní sa okamžite roztrúsia po celom okrese do satelitných nocľahární k počítačom, v lepšom prípade na rôzne záujmové a športové krúžky. Ak sa idú niekam zabaviť na diskotéku, stretnú tam zase celkom inú zmes ľudí ako v triede.
Aby bol program na stužkovej ako-tak zábavný, musí mať pre všetkých zrozumiteľný kontext a ľahko rozpoznateľné znaky, ktoré diváci pochopia i v značne amatérskom podaní. Ak spolu študenti netrávia dostatočne veľa voľného času, aby si vytvorili spoločný kontext, zostávajú odkázaní na jediný zdroj zábavy, ktorú sú schopní všetci napodobiť či parodovať -- televíziu.
Výhodu majú maturanti, ktorí medzi sebou objavia talentovaného originálneho tvorcu. Ak však nie je aj zdatný interpret a režisér vlastnej tvorby, veľa toho s ostatnými menej talentovanými spolužiakmi nenacvičí. Navyše sa mu vôbec nemusí podariť spolužiakov presvedčiť, že jeho originálny výtvor bude lepší ako nejaká zle odkukaná televízna šou.
A celkom na istotu si moderátori rannej šou zatipovali, že tento rok budú mať všetky stužkové Talent.
Málokto si uvedomuje, že popri svadbách sú programy na stužkových poslednými zvyškami ozajstného živého folklóru. Nemám teraz na mysli to, že sa maturanti navlečú do požičaných krojov a nacvičia zopár neprirodzených pohybov matne pripomínajúcich tanec. Mám na mysli to, čo napĺňa základnú definíciu folklóru – teda ústne alebo napodobovaním prenášaná slovesná, hudobná či zvykoslovná kultúra.
Zdôrazňujem to „prenášanie napodobovaním“. V praxi to vyzerá tak, že opakujeme a podľa vlastných schopností a možností modifikujeme to, čo sme všetci už videli na iných podobných príležitostiach.
V dávnych idealizovaných krojovaných časoch, keď (územne i kultúrne) relatívne uzavretá komunita prežívala spoločne takmer všetko, prácu i zábavu, to bolo prosté. Dnes však žiadna komunita takto spoločne nežije. Ešte ani tí maturanti v triede – po vyučovaní sa okamžite roztrúsia po celom okrese do satelitných nocľahární k počítačom, v lepšom prípade na rôzne záujmové a športové krúžky. Ak sa idú niekam zabaviť na diskotéku, stretnú tam zase celkom inú zmes ľudí ako v triede.
Aby bol program na stužkovej ako-tak zábavný, musí mať pre všetkých zrozumiteľný kontext a ľahko rozpoznateľné znaky, ktoré diváci pochopia i v značne amatérskom podaní. Ak spolu študenti netrávia dostatočne veľa voľného času, aby si vytvorili spoločný kontext, zostávajú odkázaní na jediný zdroj zábavy, ktorú sú schopní všetci napodobiť či parodovať -- televíziu.
Výhodu majú maturanti, ktorí medzi sebou objavia talentovaného originálneho tvorcu. Ak však nie je aj zdatný interpret a režisér vlastnej tvorby, veľa toho s ostatnými menej talentovanými spolužiakmi nenacvičí. Navyše sa mu vôbec nemusí podariť spolužiakov presvedčiť, že jeho originálny výtvor bude lepší ako nejaká zle odkukaná televízna šou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.