V polovici januára vznikla v Európskom parlamente nová, v poradí ôsma politická frakcia s názvom Identita, tradícia, zvrchovanosť. Extrémistickú nálepku si však vyslúžila ešte skôr. Čo iné čakať, keď sa spojí Jean-Marie Le Pen a Alessandra Mussolini?
"Za všetko môžu Rumuni,“ znelo pred niekoľkými mesiacmi európskymi médiami. Sčasti je to pravda – januárové rozšírenie Európskej únie (EÚ) a príchod nových europoslancov z Rumunska a Bulharska dovolili krajnej pravici v Európskom parlamente (EP), ktorá sa paradoxne stavala proti rozšíreniu, zjednotiť sa aj na oficiálnej úrovni poslaneckej frakcie. Len tak-tak.
Podľa Rokovacieho poriadku EP je totiž na vytvorenie politickej skupiny potrebných aspoň 20 poslancov, zastupujúcich aspoň šesť členských krajín EÚ. Identitu, tradíciu, zvrchovanosť (ITS – Identité, Tradition, Souveraineté) spočiatku zastupovala presne dvadsiatka zákonodarcov zo siedmich štátov.
.pravá, dva
Ich pôvod hovorí sám za seba. Piati poslanci ITS sú členmi rumunskej Partidul Romania Mare (Strany veľkého Rumunska), ktorú vedie známy antisemita Corneliu Vadim Tudor. K jej hlavným politickým aktivitám patria najmä antisemitské, protimaďarské, protirómske a homofóbne výpady, ako aj neutíchajúca túžba po Bukovine a Besarábii, teda po oblastiach, ktoré pred druhou svetovou vojnou patrili k Rumunsku.
Troch poslancov dodal Flámsky záujem – nástupnícka organizácia Flámskeho bloku zameraná na boj proti imigrantom a odtrhnutie Flámska od Belgicka. Taliansko zastupujú dvaja poslanci z krajne pravicových strán – Duceho vnučka Alessandra Mussolini zo Sociálnej alternatívy a Luca Romagnoli z Plameňa trikolóry.
Po jednom zástupcovi obsadili vo frakcii rakúski Slobodní a bulharská koalícia Ataka, ktorá sa zasadzuje o monoetnické Bulharsko. (Neskôr do skupinky pribudli ešte dvaja bulharskí poslanci.) Členom ITS je aj bývalý člen britskej Strany nezávislosti Ashley Mote.
Najviac poslancov (7) a teda aj hlavné slovo má však vo frakcii francúzsky Národný front, zastúpený napríklad jeho predsedom a notorickým kandidátom na post francúzskeho prezidenta Jean-Marie Le Penom, jeho dcérou Marinou Le Pen, ako aj straníckou dvojkou Brunom Gollnischom, ktorý celej ITS predsedá.
.strašidlo
Táto neveselá zostava vystrašila veľkú časť 785-členného zboru. Napríklad líder Socialistickej skupiny v EP Martin Schultz vyzval ostatných kolegov, aby novú frakciu izolovali a vytvorili okolo nej akýsi sanitárny kordón a tiež aby odmietli zvoliť jej predstaviteľov na vedúce posty v parlamentných výboroch. Tak sa aj stalo. Už prvého februára poslanci nezvolili ani jedného zo zástupcov ITS na prázdne podpredsednícke miesto v dvoch výboroch.
Niet sa čo čudovať. Minulosť, ale aj dnešné názory predstaviteľov ITS ich skrátka vylučujú zo slušnej spoločnosti. (V tejto súvislosti je však otázne, o čo viac do nej patrí frakcia Európska zjednotená ľavica/Severská zelená ľavica, ktorej členovia, často členovia komunistických strán, zastávajú predsednícke a podpredsednícke posty vo viacerých výboroch.)
Príkladom neakceptovateľnosti nemusia byť len rumunskí fašisti, Mussolini a Le Pen, ale aj sám predseda frakcie a Le Penov korunný princ Bruno Gollnisch.
.chrániť hodnoty
Pri stretnutí príjemný a inteligentný pán rozpráva rozvážne o európskej politike a európskych hodnotách, zároveň sa však nechce veľmi vyjadrovať k svojim kontroverzným vyhláseniam, za ktoré bol len nedávno odsúdený.
„Naším prvoradým cieľom je brániť národnú identitu,“ hovorí absolvent japonológie a práva Gollnisch pre .týždeň. „Necítim sa zástupca všetkých Európanov a Európy ako celku. Bol som zvolený vo Francúzsku a snažím sa brániť to, čomu verím. Chcem chrániť svojich krajanov rovnako ako Španieli chránia Španielsko a Poliaci Poľsko. Chcem chrániť ich priemysel, poľnohospodárstvo, kultúrne a morálne hodnoty, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité a na ktorých je naša civilizácia založená.“
Práve tradičné morálne hodnoty, ktoré vyrastajú z kresťanskej tradície, majú byť podľa Gollnischa základom vzájomnej spolupráce európskych krajín. Všeobecný trend v členských krajinách, ale aj na pôde EP je však opačný.
Za Gollnischove názory na spoločnú európsku politiku by sa nemuseli hanbiť ani poslanci z iných klubov: Istá miera integrácie musí byť zachovaná, najmä ak garantuje mierové riešenie konfliktov či spoluprácu v priemysle, vede či vo vzdelávaní. Horšie je to už podľa poslanca so snahami o prehlbovanie integrácie: „Nedávno som povedal predsedovi Európskeho parlamentu pánu Pötteringovi a predsedovi Európskej komisie, pánu Barrosovi, že Európania nechcú ústavu, pretože nechcú Európsky štát. Ústava je predsa základným zákonom štátu.“
Tendencia budovať európsky superštát sa podľa Gollnischa prejavuje najmä odcudzenosťou a všeobecným sklonom všetko regulovať: „V ITS cítime, že nie je správne, aby bolo 400 miliónov Európanov ovládaných ľuďmi, ktorých voliči ani nepoznajú po mene a nemajú veľkú možnosť to zmeniť. Za tie roky, čo sedím v EP, som si všimol, že za jeden týždeň sa tu prijme viac zákonov a nariadení ako za pol roka vo Francúzskom parlamente.“
.hnedá lož
Kým sa Gollnisch pohybuje v hraniciach Európy a začiatku 21. storočia, môžu byť jeho skepticizmus a bojovnosť aj sympatické. Problém nastáva, keď sa v mysli vyberie do Turecka či do čias druhej svetovej vojny.
V januári 2003 napríklad v mene slobody slova vehementne obhajoval svojho kolegu z Lyonskej univerzity Jeana Plantina, ktorý bol právoplatne odsúdený za „osvienčimskú lož“. Svoju neslávnu „hviezdnu chvíľu“ však zažil až o dva roky – potom, čo spochybnil vyvražďovanie Židov v plynových komorách on sám. To ho stálo nielen mesačný dišpenz z univerzity, ale aj súdom vymeraný trojmesačný podmienený trest a pokutu 55-tisíc euro.
Pojednávanie sa skončilo len niekoľko dní po ustanovení frakcie a nemohlo zanechať iný dojem než že s ľuďmi, ktorí vo svojich predstavách pochodujú v hnedých košeliach, nie je dobré sa kamarátiť. Ani keď sú niektorí z nich vzdelaní a v osobnom kontakte veľmi milí.
Tomáš Gális, Štrasburg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.