Macháčková, Dubéci, Poliačik: Ako priniesť Slovensku progres?

asi všetci sa zhodneme, že Slovensko potrebuje progres k lepšiemu. Čo to však konkrétne podľa vás znamená?

Martin Poliačik: Ja som bol pritom, keď sa písali všetky najdôležitejšie dokumenty, s ktorými SaS začala a tam sme to zadefinovali veľmi jasne. Zvýšenie osobnej slobody každého jednotlivca a zvýšenie ekonomickej slobody pri rozhodovaní o vlastných peniazoch. Na to potom nadväzujú štrukturálne zmeny, ktoré by tú slobodu mali v živote občanov umožňovať. Keby sa už to napĺňalo, je to obrovský progres. A potom tu je chronický rozklad inštitúcií. Nutne potrebujeme ozdraviť a posilniť masu ľudí, ktorí štát udržiavajú v chode. To, čo nemôže robiť nikto iný ako štát, treba zefektívniť, ostatné treba štátu odobrať.

Katarína Macháčková: Progres pre Slovensko prinesú predovšetkým ľudia, ktorí budú odborne zdatní a charakterovo iní ako tí, ktorí teraz majú v rukách moc. Na Slovensku je veľa schopných ľudí, ale je dôležité, aby dostali možnosť ukázať to. Otázkou však je, či títo ľudia vôbec majú záujem za súčasného stavu vstúpiť do politiky a neponechať svoje profesionálne znalosti iba pre súkromný sektor. Myslím si, že takýchto ľudí so skutočnou motiváciou pomôcť Slovensku nie je veľa a preto bude nevyhnutné, aby sa títo ľudia v záujme progresu krajiny spojili. Progres vnímam aj v pomenovaní problémov. My síce vnímame chronické prob­lémy ako zdravotníctvo či školstvo, ale chýbajú analýzy, východiská a koncepcie riešenia. Ľudia, ktorí chcú dosiahnuť progres Slovenska, by mali prísť, analyzovať problémy, navrhnúť riešenia a byť schopní hovoriť aj o nepopulárnych veciach.

„Progres je proces, v ktorom na konci máme uvedomelých občanov, ktorí sú si vedomí svojej zodpovednosti.“

Martin Dubéci: Na Slovensku sú teraz podľa mňa tri tábory zmýšľania o politike. Prvým je dnešná koalícia, ktorá hovorí: toto je najlepší z dnešných svetov. Vieme, že to nie je dokonalé a sem-tam vyskočí nejaká kauzička, ale buďte radi, že nás máte, lebo keď nebudeme my, prídu extrémisti a populisti. Druhý tábor, ktorý zastupuje najprotestnejšia časť dnešnej opozície, tvrdí, že je to celé personalizovaná otázka. Stačí dať preč zlých ľudí. Odtneme hlavu tej hydre a krajina rozkvitne. Stačí, aby sa prestalo kradnúť. Tretí tábor, v ktorom sa cítim najviac doma, tvrdí, že súčasný spôsob, akým fungujú verejné inštitúcie, nie je dobrý. Zdá sa mi, akoby slovenská štátnosť nebola dostatočne vybudovaná. Nemáme normálny policajný zbor, nemáme dobrý systém vysokých škôl. Aj keby prišiel najosvietenejší minister školstva, nespraví tieto veci za deň, to sú obrovské systémové zmeny. Výzva je v tom, ako pozmeniť slovenské verejné inštitúcie tak, aby dnes neslúžili súkromným záujmom, ale aby maximalizovali verejné statky tak, ako to ľudia chcú.

vy ste teda zástancom tej idey, že treba výrazne meniť systém aj ľudí?

MD: Pre mňa bude konečný stav taký, že budeme fungovať dobre ako republika bez ohľadu na to, kto bude pri moci. Republika nie je o ľuďoch, ktorí tam sú – oni sú len manažéri, ktorí niekde kúsok pridajú a niekde uberú, ale to, že sa nekradne, že policajný zbor nie je spolitizovaný, nemá byť dôsledok toho, že sú tam správni ľudia. To by malo byť samozrejmé, že majú výchovu a hodnoty. Ale systém, inštitucionálna kultúra by mali byť nastavené tak, že nedopustí, aby sa niečo nečisté stalo.

KM: Ja to vnímam z praktickej stránky, už druhé obdobie som primátorka. Zmena ľudí je podľa mňa nevyhnutná, ale zároveň to majú byť kompetentní odborníci. Keď chceme zabezpečiť, aby inštitúcie fungovali správne, musí tam prísť človek, ktorý bude reprezentovať tú zmenu, spôsob myslenia a to, ako majú fungovať. Môžeme sprísňovať zákony, systémovo brániť tomu, aby sa nediali zlé veci, ale vždy sa nájde spôsob, ako sa to obíde.

BORIS NÉMETHMartin Poliačik

MD: Slovensko je veľmi malá krajina s relatívne veľkou ambíciou sebaspravovania, ale má, povedzme, 24 štátom riadených nemocníc, 70 okresných policajných riaditeľstiev, dve veľké spravodajské služby, krajské a okresné súdy, 2 900 obcí. V tejto krajine nikdy nebude dostatok hrdinov, 2 900 Zuzán Hlávkových na obecných úradoch nikdy nebude. Znakom robustných republík nie je to, že sú plné hrdinov, ale majú inštitucionálnu kultúru, takže keď tam ktokoľvek príde, vníma, že toto je vážna vec, kde mám jasnú misiu a úlohu, pravidlá.

tvrdíte, že charakter človeka sa dá formovať inštitucionálnou kultúrou?

MP: Nie charakter, ale dobre nastavená inštitúcia bude priťahovať správnych ľudí a bude to mať „vycapené“ na stene. Ale ak sa pýtate na progres, podľa mňa nie je v rukách štátu. Progres je proces, v ktorom na konci máme uvedomelých občanov, ktorí sú si vedomí svojej zodpovednosti za správu spoločnosti, v ktorej žijú. A táto myšlienka sa má premietať do správy štátu na akejkoľvek úrovni.