tie slová sú pôvodne vstupnou básnickou otázkou starobylého 15. žalmu. Otázka sa v rámci myšlienkovej úmery (odborne sa jej hovorí parallelismus membrorum) ešte raz zopakuje a tým sa ešte väčšmi zdôrazní jej význam: „Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?“
Svätopisec si na svoju otázku odpovedá ďalšími veršami. Hovorí, že takým človekom je ten, kto kráča bez poškvrny a koná spravodlivo; kto hovorí pravdu z úprimného srdca; kto nepodvádza svojím jazykom, kto svojmu blížnemu nekrivdí ani ho nijako nepotupuje. Ďalej je to ten, kto ničomníka považuje za nič, no zato má v úcte bohabojných ľudí; kto nemení prísahu, hoci ho môže poškodiť. Ten, kto nepožičiava peniaze na úrok a nenechá sa podplácať proti nevinnému. Jednoducho, kto takto koná, ten sa v živote nikdy nepotkne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.