napríklad kilo jabĺk stojí v Mníchove tri eurá, preto sme jej vďační. Za vyše päť rokov, čo tu bývame, sme čosi také nezažili. Každý si žije tak nejako pre seba a za tým stavia neprekonateľný múr. Spoznávať cudzincov už v mojom veku nie je in. Len s jednou nemeckou rodinou sa stretávame pravidelne, aj to podotýkam, že rodičia sú „anarchisti“ a čosi ako národnosť je im fuk. Z domácich, ktorých stretávam, nedostanem väčšinou viac ako pár nezáväzných slov či žartík.
No občas sa stane zázrak: Do nášho domu sa prisťahovali novomanželia, Nemec a Indka, pre ktorých iná suseda obehla všetky byty, aby sme sa im podpísali na svadobné blahoželanie. Razom stála pred ich dverami aj fľaša šampanského a kytica kvetov. Aké netypické, krútim hlavou. V Nemecku nefunguje všetko super, ako si mnohí myslia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.